Keď sa dvaja psi v bedni bijú o kosť

5. mája 2019, stefan4exocet, Politický harashment

Málokedy sa pokúšam o duševný masochizmus spočívajúci v sledovaní televíznych diskusií politikov, ale kto by si nechal ujsť áčkový psychothriller  v podaní diskusie chlapíka, ktorý sa preslávil problémom s vetnou skladbou a „ultrapravicovoliberálneho“ zástupcu opozície, ktorého strana zbiera voličov na presviedčanie o zdravom rozume voličov jeho strany a sadistických daniach, ktoré samozrejme v prípade víťazstva zníži tak, že tu zrazu zavládne blahobyt.

Keďže nemám schopnosť nechať sa unášať emocionálnym nábojom, ktorý so sebou nesie hon na voličov, čo je mi veľmi ľúto (sarkazmus), pokúšam sa vyhodnocovať to, čo diskutujúci jedinci hovoria, lenže dnes sa mi to nepodarilo, keďže vyššie uvedení diskutéri po sebe nahádzali toľko rukavičiek, že ich v tej hromade urážok, vzájomného výsmechu a vyhrážok nebolo vidieť, ani počuť. U nás to voláme politická kultúra, ale okrem frustrácie občanov, ktorých záujmy majú tí šašovia oficiálne hájiť, slovenský spôsob politiky už veľmi dlho neprináša nič, čo je mi reálne ľúto a tiež je mi ľúto to, že s tým občan pravdepodobne neurobí nič, lebo slovenská politika je o apelovaní na emócie voliča rovnako ako v Nemecku pred druhou svetovou vojnou (sorry za argumentum ad Hitlerum).

Občan informovaný o ideologických tézach jednotlivých strán by si myslel, že politik, ktorý sa považuje za liberála bude zastupovať liberálov a nacionalista bude zastupovať nacionalistické pieskovisko, ale asi bolo treba trocha premiešať voličské základne, keď Riško začal hovoriť o riešení cigánskeho problému, lebo všetci rómovia podľa jeho liberálnej  (v skutočnosti populistickej) „vlastnej skúsenosti“ kradnú a Andrej mu pomerne liberalisticky oponoval, že zavádza verejnosť a jeho tvrdenia sú populistická omáčka. Od niekoho, kto nemôže dať človeku toľko, koľko môže dať len človek človeku by som takéto vyjadrenie neočakával ani vo sne, ktorý by som si privodil konzumáciou ťažkého jedla vo večerných hodinách.   Keď ale začal Riško tliachať o tom, že fašouni sú cool, lebo chcú vystúpenie SR z NATO s čím on súhlasí a tým pádom to nie sú žiadni extrémisti, nejeden liberál by z neho zošedivel. Po tomto predviedol typický schizofrenický záraz a typicky schizofrenicky preskočil na tému „Danko kradne, zlynčujte ho“ a dodal, že s Kotlebom do koalície nepôjde, pretože napriek tomu, že múdro vraví, predsa len to nie je liberál a nemal by riškoalícií čo ponúknuť. V medziriadkovčine vydal Riško prehlásenie, že na to, aby na slovensku zavládol korporátny fašizmus, nepotrebuje klasických fašounov, lebo tí sú preňho príliš ľavicoví a potrebuje len ich voličov, čo sú ako už vieme zväčša neúspešní muži nižšej strednej triedy s podpriemernou až priemernou inteligenciou, teda dosť veľké stádo na to, aby mu spoločne s jeho vlastným stádom podnikateľov a živnostníkov túžiacich po nižšom daňovom zaťažení zabezpečilo vytúženú moc.

Jediné ponaučenie, ktoré som si z dnešnej televíznej verejnoprávnej diskusie zobral je to, že sa v tejto krajine nič nezmení, kým sa nezmení volič na občana, teda človeka, ktorý namiesto vyberania si toho zla, ktoré považuje za menšie vyjde do ulíc (nie pod vedením politikov, ako naposledy, keď sa ani nevedelo, za čo sa protestuje, ale bolo jasné, že to má viesť k predčasným voľbám) a zakričí, že štát nepatrí do rúk hercom a psychopatom, ale občanom a politici majú hájiť práva občanov a nie hrať telenovelu obsadenú hercami, ktorých si volič zvolí, pretože to nie je demokracia, ale idiokracia, resp. paródia na demokraciu. Potom sa nečudujme, že strana, ktorá proklamuje zrušenie demokracie atakuje 12% v prieskumoch.