Po dlhšej dobe ničneblogovania, ma dnes konečne kopla blogerská múza, aj keď neviem, či to je možné nazvať kopnutím múzy, lebo de facto to bolo pomletie realitou zaživa a z môjho „prebudenia do krutého sveta“ sa budem asi ešte dlho spamätávať.
Ako väčšina z vás vie, som (bol som) členom rôznych zoskupení zaoberajúcich sa ekológiou a environmentalistikou, hlavne tých radikálnejších, pretože som naivný autista, ktorý si myslí, že sa nebodaj podarí zachrániť Zem pred klimatickým kolapsom a vyrúbaním posledného kríka za použitia tlaku verejnosti.
Pôvodne som tento výlev chcel zaradiť do kategórie politického harashmentu, ale to by nebolo presné, pretože sa to síce týka politikov, ale tí tak nejako znova našli spôsob, ako vycapiť svoje vyškerené ksichty na tému, ktorá je sledovaná verejnosťou a áno, tentokrát ukradla jedna konkrétna politická strana tzv. liberálno- centristického (predtým „anarcho“kapitalistického) razenia snahu o zastavenie masovej likvidácie lesov. Na stránkach strany „SPOLU“, teda známej komerčnej politickej strany, ktorá loví voličov doslova vedeckou metódou sa objavilo videjko, v ktorom jeden nemenovaný „ekopolitik“ vyškiera svoje politické tesáky v lese, kde hnusný štát plánuje ťažbu. Čo je na tom zlé? No predsa ten politik. Videjko, v ktorom politik tak trocha prisahá, že ak jeho strana bude v budúcej koalícií, tak zachráni všetky lesy slovenska sa objavilo na šiestich facebookových stránkach najrôznejších „občianských iniciatív“, včetne mojej donedávna obľúbenej iniciatívy „My sme les“, čím sa iniciatíva prihlásila k politickej príslušnosti a u mňa skončila, tak ako by skončila u každého, komu záleží na osude prírody a nie na tom, ktorý politik sa bude po voľbách škeriť v poslaneckej lavici. Buď boli od začiatku projektom politickej strany a dlhšiu dobu do skrývali, alebo čo je pravdepodobnejšie, politici si iniciatívu kúpili.
Politika slovenskej politickej kultúry, teda lovenie hlasov voličov, kým nenastane volebné víťazstvo nemá žiadne morálne právo podmieňovať ochranu prírody volením nejakého konkrétneho klauna, zvlášť príslušníka politickej strany, ktorá by sprivatizovala aj vzduch, pretože v tom prípade skončíme všetci v pekelných plameňoch (metafora, mimochodom stále som ateista). Správny scenár ekologickej revolúcie je opačný, teda bez ohľadu na to, ktoré vyškerené ksichty vyhrajú ďalšie „slobodné“* voľby (* ak je na výber medzi viacerými zlami za účelom výberu menšieho zla, nejedná sa o slobodné voľby) aktuálni „zástupcovia vôle ľudu“ sa majú triasť od strachu, aby náhodou omylom nezahlasovali za akúkoľvek aktivitu zameranú na plienenie prírody, pretože by sa dlho neohriali.
Obvykle mávam na konci nejaké to ponaučenie pre svetlejšie zajtrajšky, tentokrát ho nečakajte, lebo zajtrajšky vidím momentálne tmavšie a nie svetlejšie.