Dva dni dozadu som mal tú „česť“ mať niečo spoločné s trnavským mítingom však hádajte ktorej „politickej strany“, nemôžem napísať čo konkrétne, ale povedzme, že som si pokecal so zástupcami fanklubu krátkych športových účesov a aj de facto svojimi ľudmi v tom zmysle, že pri populistickom bľabotaní voccu, prípadne niektorého z jeho majstrov svetla vo vrhu dlažobnou kockou chytám spolu s nimi alergickú vyrážku na prdeli. Tak som sa náhodou dostal k priamej diskusii s niekoľkými jedincami bijúcimi iných ľudí z dôvodu hrdosti na miesto, kde sa narodili a na množstvo pigmentu, ktoré sa im vyplavuje do kože a to vo vzácnej sociálnej situácií, keď sú tieto kusy oddelené od seba a na rukách majú jednorazové putá, ktorými ich ovenčili najrôznejšie kmene policajtov. Keďže sa takto „zotročení“ náckovia nemôžu spoľahnúť na kolektívne „seba“vedomie skupiny, spôsob ich komunikácie je odlišný, plný bolesti a beznádeje z uvedomenia si, že ak nie sú súčasťou tlupy, nemajú vlastne žiadny zmysel života. A konečne som pochopil, kto sú vlastne tí náckovia.
Takže (ne)milí náckovia. Ako ťažký ambivert s problémami v oblasti sociálnej komunikácie a kognitívnej empatie dokážem pochopiť, ako sa cítite a viem aj to, že máte potrebu sa za svoje miesto v spoločenskom rebríčku neskorého kapitalizmu pomstiť. Tiež dokážem pochopiť, že za váš život otrokov nižšej strednej triedy viníte štát a skupiny ľudí, ktorí sa odlišujú od voccovej predstavy slováka, aj keď pravým dôvodom toho, prečo ste rezignovali na kritické myslenie nie je štát, ale systém. Sociálny systém, ktorý nebol schopný naučiť vás vytvoriť si vlastný názor, naučiť vás pochopiť to, že za vašu individuálnu neviditeľnosť nie je zodpovedný vraždiaci imigrant, chlapík z osady plnej ľudí s ešte horším osudom, ako je ten váš a možno ani George Soros, aj keď u toho by som si nebol až tak istý, pretože okrem sociálneho systému tu máme aj ten ekonomický, ktorý vám nedovoľuje zaobstarať si vlastné bývanie bez zadĺženia sa na zbytok života, štúdium, a prakticky z vás urobí svojich vazalov aj v prípade, že si chcete založiť vlastnú „tradičnú rodinu“.
Život otroka bez možnosti oslobodenia sa prináša ťažké bremeno sociálnej frustrácie a jednou z foriem obrany je útok. Na rozdiel od feudalizmu, kde stačilo na oslobodenie sa odísť z dediny do lesov tento systém je všadeprítomný a drží vás v klietke záväzkov, ktoré vás systém núti plniť pod hrozbou zániku prístupu k základným životným potrebám. Systém vás ako súčasť najpočetnejšej ekonomickej triedy zavrel do ohrady a v tej sa vás pokúša vyhladovať, zatiaľ čo mainstreamoví politici riešia to, ako definovať demokraciu takým spôsobom, aby táto definícia plne vyhovovala hŕstke mocných. A či už svojich ľudí nazvete svorkou, stádom, alebo rojom, je prirodzené, že sa z takéhoto väzenia pokúšate dostať von spoločne a to aj za použitia násilia.
Problém je v tom, že to vaše povestné násilie a neklamme si, že na trnavskom meetingu narýchlo nakúpili zástupcovia „nepriateľského tábora antifašistov“ sypačky a bombery, aby sa za vás vydávali nie je mierené na toho, kto vám spôsobil biedu a každodenný záder v ľubovoľnej fabrike, ale na: A- ľudí, ktorí kritický úsudok majú a pokúšajú sa zabrániť psychopatickým jedincom, ktorí vás zmanipulovali, aby ovládli krajinu a odstránili aj tých posledných pár slobôd, ktoré ešte „demokracia“ nezobrala, B- ľudí, ktorí sú po celé generácie vylučovaní zo spoločnosti, pretože je na nich „vidieť“, že patria ku kaste, ktorej členovia sú v zmysle všeobecne zaužívaných predsudkov neschopní byť ako „my“, C- centristických fašistov, ktorí by najradšej kriminalizovali celé názorové spektrum, lebo stred je predsa najviac demokratický, čím pozdravujem predstaviteľov najrôznejších komerčných strán, ktoré sa aktuálne dohadujú, kto bude po voľbách ministrom čoho (u možnosti C by som si vedel predstaviť, že sa tiež pridám k vybíjaniu si sociálnej frustrácie na tejto sociálnej skupine, len jej problém je taký, že politická stranička sa priradí k protestu až po proteste pre prípad, že by sa na proteste nevyskytol potrebný počet ľudí, ktorých by mohli títo tiežpolitici vyhlásiť za svoju voličskú základňu, teda je to banda supov čakajúcich na zbytky po hostine)
Ste manipulovaní psychopatmi, ktorí sa neštítia klamať vám, že problémy, ktoré spôsobuje samotná konštrukcia systému vyrieši odstránenie niektorej z tradične „nepriateľských“ sociálnych skupín, k tomu primiešajú zopár ingrediencií závažnej spoločenskej témy, na ktorú si nájdu nejaké jednoduché silové „riešenie“ a vy im to zožeriete aj s navijakom, lebo NATO je naozaj organizácia, ktorá produkuje utečencov, EÚ je naozaj inštitúcia, ktorá vás prinútila nechať zošrotovať vašu milovanú feldičku a mainstreamoví politici reálne rozkrádajú to, čo ste štátu odviedli vo forme daní. Veď je to také jednoduché zvolať kamaraden a ísť si niekde zmlátiť „nepriateľa“, všakže.
Spôsob, akým vás psychopati ovládajú má korene v staroveku a odvtedy je neustále vylepšovaný tak, aby vaše mysle dokázali vaši vodcovia uzamknúť a vy si svoje zámky bránite násilím. Zámok mysle je využívaný u náboženstiev Abrahámovho stromu, autoritatívnych politických systémov a ehm…aj u jašteráckych konšpiračných teórií typu „plochá Zem, illuminati a podobne“. Veď niekoľko z nich je súčasťou aj tej vašej viery.
Zámok mysle je tak silný, že spôsobil od vytvorenia prvej civilizácie viac obetí na životoch, ako všetky morové epidémie v histórií a viac utrpenia, ako všetky hladomory. Nedá sa jednoducho odomknúť a úlohou toho spolčovania sa v tom vašom politickom prúde je to, aby vás kamaraden strážili pred prijatím myšlienky svoj zámok prestrihnúť a odhodiť. A kto by chcel stratiť ľudí, s ktorými sa cíti bezpečne a nadradene nad ostatnými? Ničmenej zobudiť sa dá aj počas toho, ako vám tlačia do hláv, že ste zobudení a spia tí ostatní. Ale spôsob, ako to urobiť si musíte nájsť sami.
Occamova britva hovorí, že najjednoduchšie riešenie je obvykle to správne. V tom, čo máte spoločné vy, vaši nepriatelia a ja však najjednoduchšie riešenie nie je odhodiť demokraciu, lebo nefunguje, ale urobiť z toho, čo sa za demokraciu vydáva skutočnú demokraciu, teda systém, ktorý sa riadi spoločenskou požiadavkou a nie vôľou majiteľov kapitálu.