Človek je tvor sociálny, ale tá sociálnosť nie je až tak úplne prirodzená. On sa totiž ten človek pod vplyvom dostatku a dostupnosti začne časom meniť na egocentrické prerastené decko, ktoré frfle na čokoľvek, čo nie je podľa jeho predstáv. A neexistuje žiadna možnosť, ako sa z toho človek dostane, kým nedostane poriadnu krespapuľu, čoho sme práve svedkami.
Keby som si mal staviť, z čoho tá facka padne, epidémia by bola až na druhom mieste, hneď po vojne, takže by som svoju stávku prehral tak, ako to mám vo zvyku. Ničmenej máme tu stav spoločnosti, ktorý nie je nepodobný zatraseniu hniezdom sršňov, čo je prvá fáza štrukturálneho násilia, z ktorého tá facka padne. Samotný vírus je v tomto procese celkom nevinne, funguje ako ten prvý dielik domina, ktorý spúšťa kolaps celého systému, na ktorého pohodlnosť si človeci zvykli tak, že by zaňho boli za normálnych okolností schopní bojovať. Našťastie normálne okolnosti nemáme, tak budeme ticho sedieť a pozerať, ako sa bude bojovať proti tomu krpatému guľatému ježkovitému onému. Možno sa aj niečo naučíme.
Corona vírus SARS COV-2 (ten názov je príšernejší, ako virulencia tohto skoro organizmu, ktorý by sa rád rozmnožil, len mu tri percentá nositeľov do dvoch týždňov otrčí kopytá) je v rámci vírusového zverinca jeden z tých lepších učiteľov etiky, pretože zabíja hlavne ľudí v dôchodkovom veku, čo je tá sociálna skupina, ktorú by napr. Sulíkovci najradšej nechali splynovať, pretože „žerú peniaze zo štátneho rozpočtu“ a zároveň tá sociálna skupina, ktorá sa kedysi postarala o to, aby súčasní egocentrickí dospelí dospeli. Teda skupina ľudí, ktorým by sme mali ďakovať za svoje detstvo. Teda máme dôvod správať sa zodpovedne a namiesto lyžovačky v Taliansku stráviť dovolenku na návšteve u rodičov, starých rodičov a pomôcť im vyhnúť sa kontaktu s vírusom, napríklad tým, že im pôjdete nakúpiť.
V druhej lekcii vírusovej etiky si preberieme trocha filozofie, spočívajúcej v hľadaní odpovede na to, čo je vlastne pre spoločnosť dôležité a ako vyzerajú tie nosné piliere spolužitia. Štáty situáciu so šírením nezvládajú, politici šíria paniku, občania majú buď na háku, alebo pobehujú po nákupných centrách s košíkom plným cestovín s plynovou maskou na xichte. Niektorí, napr. moja manželka by dokonca hodili na Taliansko a Čínu jadrové bomby, lebo číňania žerú netopiere a taliani sa navzájom bozkávajú, takže za to všetko môžu. Ekonomika pomaly kolabuje, kultúrne podujatia sú zrušené, zatvárajú sa škôlky, školy, divadlá, výstavy, štadióny a to jediné, čo sa určite nezatvorí budú fabriky, pretože tým sa vírus zázračne vyhne, alebo inak povedané – nie sme vôbec otroci, ale keď prestaneme makať, naši majitelia budú musieť „riešiť“, takže makať a nepýtať sa.
No a tretia lekcia nám ukáže, aký je kto psychicky odolný. To, že sa spoločnosť rozčesla na panikárov a flegmatikov nie je náhoda, pretože ľudská psychika je tiež súčasťou evolučného procesu a prežijú psychicky silnejší, kdežto tí slabší otrčia kopytá. ( V spomínanom Taliansku sa prudko zvýšilo množstvo žien s diagnostikovaným infarktom myokardu, ktorý spôsobila kombinácia zatvorenia škôl, nedostatku potravín a smalltalku s inými ženami). Problém panikárov je deštruktívny potenciál paniky, problém flegmatikov je, že sú najpravdepodobnejšími šíriteľmi vírusu, ostatne aj na slovensko sa vírus dostal cez flegmatika, ktorý ide na lyžovačku a hotovo.
Keď mám sám seba zaradiť do krabičky reaktivity na vírus, tak si myslím, že vírus sa pod kontrolu nedostane, pretože 80% nakazených nemá ani tušenie, že sú nakazení a ten zbytok jednoducho nie je dostatočne geneticky a fyziologicky schopný nemať príznaky, prípadne zomrieť. Mali sme tu kedysi morové rany, ktoré v konečnom dôsledku viedli k slobode a u 10% európanov v prirodzenej odolnosti voči vírusu HIV. Pod kontrolu sa nedostanú ani akciové trhy, svetová ekonomika si zažije v horšom prípade reset, v lepšom prípade sa zmení na systém slúžiaci spoločnosti a možno aj k správnemu pochopeniu termínu „sloboda“. Panika narobí vždy viac škody, ako jej zdroj a to jediné, čo ma teraz napadá je zaželať vám veľa odolnosti voči konšpiračným bludom, zaručeným správam a samozrejme vírusu, ktorý možno zabije toľko ľudí, ako chrípka.