Keď táto paródia na vládu zasadla minulý rok do poslaneckých lavíc, vyzeralo to, že nás čakajú roky idiokracie a že Covid 19 je až tá druhá najhošia vec, aká sa mohla stať. Vláda sa síce niekoľko krát skoro rozpadla pre akože vzájomné ideologické rozpory, ale fingované vládne krízy mali za účel len zabaviť slovač zástupnou témou, kým sa schváli nejaký ten pozmeňováčik, aby sa korporátu ľahšie zarábalo a aby pracujúca chudoba dodala systému viac peňazí, ktoré sa budú dať poslať korporátu akože na záchranu pracovných miest. Vláda, ktorá sa pred voľbami dušovala, že zmetie zo sveta hnusných zlých skorumpovaných politikov SMER-u nezatvorila poriadne ani jedného, pretože jednoducho neexistujú dôkazy na to, aby ich zavreli,(prevenciou pred usvedčením z korupcie je mať na kšeftíky človiečika, ktorý ani nevie, kto mu zadáva úlohu dojednať províziu) začala však vo veľkom zatvárať všetkých, ktorí mali informácie, ktorými by táto vláda mohla byť skompromitovaná, teda bývalé špičky policajného zboru, ktoré samozrejme majú informácie o tom, čo kto povedal na súčasných vedúckych slovakistankej džamahírie. Na ich pozatváranie však použili dnešní vladári metódu, ktorá je v demokratickej spoločnosti považovaná za zločin, teda spravodajské hry a hlavne mučenie ako nástroj na podpísanie falošnej svedeckej výpovede.
A tak sa z našej milej naoko len mentálne zaostalej vlády stala vláda zločincov s prvkami diktatúry pinochetovského typu, ktorá používa ľudí ako komparz vo svojej hre na superhrdinov, lebo sľúbili, že skoncujú s korupciu (klientelizmus samozrejme nespomenuli, lebo ten je ich vlastným spôsobom, ako si privyrobiť) . Máme vládu zločincov a v tom demokratickom svete sa zločinci zbavujú vlády napríklad referendom, ak si zločinecká vláda poistí prípadný neúspech v referende, tak priamou akciou, ktorá sa volá revolúcia. Podľa Ústavy má občan právo postaviť sa vláde zločincov na odpor a existuje niekoľko dôvodov, prečo na Slovensku k priamemu odporu ešte nedošlo.
Keď ste si všimli, vládne „krízy“ súčasnej koalície vypuknú vždy, keď sa prejednáva nejaká tá výpomoc zahraničným investorom, znižovanie sociálneho štandardu obyvateľstva, alebo NAKA omylom zoberie chlapíka, ktorý je loajálny niektorej z vládnucich strán. Za bývalej vlády by po každej odhalenej kauzičke takej úrovne, ako prevádzajú dnešní zemepáni bolo v uliciach stotisíc ľudí a žiadali by odstúpenie vlády. Pretože bývalá vláda netušila, že najpodstatnejšou pomocnou vedou politika je sociológia a behaviorálna psychológia. Tie potrebujete ako firma tvoriaca verejnú mienku na manipuláciu obyvateľstva. V spravodajstve svojich médií odvysielate zopár reportáží o tom, ako všetci nepohodlní kradnú a ako by ste to vy vedeli zachrániť, keby vám občan dal príležitosť, pridáte zopár reportáží z veľkých protestov vo svete a na druhý deň môžete na námestí Slobody békať všeliaké ľúbivé heslá pred stotisíc ľuďmi. No a potom už len vyhráte voľby a kvalifikovali ste sa na sviňu pri koryte.
Keď však už tie mienkotvorné médiá vlastníte a ste pri koryte, neexistuje mienkotvorný mechanizmus, ktorý by zasiahol proti vášmu parazitovaniu na štáte. Od tej chvíle viete uhasiť akékoľvek odhalenie vašej zločineckej praxe jednoduchým podhodením zástupnej témy, napr, interupcií, LGBTI, legalizácie zeliny. Keď sa nervozita v spoločnosti neznižuje, zahráte sa na tú vládnu krízu a vaše médiá tlačia, ako sa hádate. To má pre zmenu za účel prinútiť obyvateľstvo krajiny, aby sa nebúrilo, lebo však čo keď kríza predsa len povedie k toľko vytúženému pádu vlády? Lenže nepovedie, pretože tie „krízy“ sú inscenácie. Navyše psychológia davu naozaj funguje a slovač v uliciach nebude žiadať odchod vlády, až kým vláda nedovládne a nerozoberie štát na súčiastky. Potom sa ocitneme v cyberpunkovom hyperkapitalizme, budeme vďační svojej materskej spoločnosti za to, že nám poskytla ubytovanie a budeme spomínať na to, že sme tu kedysi mali aspoň nejaké náznaky slobody.