Civilizácia a tie ostatné veci

Diplomacia nám zlyhala, Rusko žerie Ukrajinu, už dnes privítame prvé státisíce utečencov, ktorí našťastie hovoria príbuzným jazykom a sú to v podstate bratia slovania, potom príde buď hladomor, alebo nám helfne naša Únia a hladujúcich nejako nakŕmime. S týmto sa budeme musieť naučiť žiť, lebo dnes ráno sa to jednoducho stalo a Voloďa začal vyrábať nové cárske Rusko tradičným a overeným spôsobom.

Lenže diplomacia je v poslednej dobe oničom a je celkom dosť možné, že niekto stlačí to povestné červené tlačidlo, ktoré vyrieši všetky problémy civilizácie obdobne efektívnym spôsobom, ako Voloďa akože rieši nacizmus na Ukrajine, teda tým, že civilizáciu zlikviduje a neuvidíme jedinú ostrú fotku z Webbovho teleskopu, nebuchneme šampanské po spustení prvej fúznej elektrárne a Elon Musk neodletí na Mars a tak mu treba. Skôr uvidíme jasný záblesk, ktorý nie je ani svetlejšou stránkou života, ani svetlom na konci tunela a už vôbec nie svetlom svetlejších zajtrajškov.

Keby náhodou k tomuto ohňostroju na oslavu konca pandémie došlo, s najväčšou pravdepodobnosťou zomriete do niekoľkých týždňov, tí šťastnejší sa odparia na mieste a tí najšťastnejší sa na to budú pozerať zo svojich jácht, ktorých predaj sa v posledných týždňoch zdesaťnásobil. No a ešte sú tu tí nešťastníci, ktorí nabehnú do prastarých protiatómových krytov, ktoré sa neoplatilo udržovať, pretože to nebolo ziskové a už vôbec nie potrebné a zomrú v nich po zrútení konštrukcie, nadýchaní sa čiernej plesne, alebo na dizentériu po pokuse zjesť obsah tamojších zásob konzervovanej žranice.

Takže ak ste šťastný majiteľ poriadnej jachty, súkromného lietadla s dlhým doletom a peňaženky napratanej tvrdou menou, je pravdepodobné, že budete otcami budúcich generácií chorľavých a zdeformovaných detí, ktoré budú základom budúcich zbytkov ľudstva. Len sa potrebujete dostať do relatívneho bezpečia a to skôr, ako vám EMP doondzí štartér.

Takže natankovať predražené fosílne palivo, nasadať a štartujeme. Prvé, čo oligarchu túžiaceho prežiť napadne ako finálna dôchodková destinácia je nejaký ten ostrov. Nápad je to výborný, pretože na ostrovoch, okrem tých britských je málo pravdepodobné, že by ste sa dostali do priameho ohrozenia hríbikom. Prekvapiť vás môže len tsunami vyvolané odpálením Poseidona, ktorého majú tavarišči, takže je pravdepodobnejšie, že vás spláchne v blízkosti severnej Ameriky, ako v strede Atlantiku. Ale čert nikdy nespí a tak doporučujem zvoliť radšej ostrov s horami, ktoré nie sú aktívnymi sopkami, pretože tie sú citlivé na zemetrasenia, ktoré posledná svetová vojna vyvolá a mohli by ste sa usmažiť podobne ako vaši bývalí otroci, ktorí vám na tie vaše jachty, lietadlá a ostrovy zarobili.

Ak sa besným psom ovládajúcim zemegulu podarí odpáliť viac ako 10% aktuálneho jadrového arzenálu predtým, ako si navzájom zlikvidujú veliteľstvá, nastane ďalší problémik, ktorý by mohol obmedziť váš pocit komfortu a to nukleárna zima. Tá ukončí všetky polemiky vedcov o možnostiach riešenia globálneho otepľovania, pretože napríklad v takom Slovakistane môže v strede leta teplota bez problémov vystúpiť až na – 25 stupňov Celzia. Našťastie sa ľudstvu podarilo poriadne podkúriť pod oceánmi a tak sa počas jadrovej zimy budú stále vyskytovať miesta, kde sa bude dať chodiť v tričkách. Je preto výhodné svoje posledné útočisko hľadať v tropickom klimatickom pásme a omývané teplými morskými prúdmi. Na ostrovy v Stredozemnom mori zabudnite, tam budete ťahať sople do roka od zmrznutia kontinentálnej Európy, kam sa môžete do piatich rokov dokonca vydať na saniach, teda keď vás predtým nezabije rakovina z rádioaktívneho spádu.

Najbližšie prívetivé miesto pre váš dôchodok sú Kanárske ostrovy, kde sú síce škaredé pláže, miestami aktívne vulkány, ale dobre sa tam šnorchluje. Akurát tam už niekto býva a keď sa mu tam nahrnú tisíce nešťastných zemepánov, ten niekto môže mať potrebu hladné krky poslať cez palubu. Celkom slušné podmienky poskytuje aj Madagaskar, kam sa zmestí veľa dobrých ľudí a aj miestne obyvateľstvo sa bude viac tešiť z ochladenia, ako strachovať z prílevu bielych mužov. Ďalšími šťastnými miestečkami sú prakticky všetky ostrovy južne od rovníka po úroveň Nového Zélandu, odkiaľ začína problémik s ozónovou dierou, ktorá počas nukleárnej zimy narastie na katastofickú veľkosť a dosiahne katastrofickú hĺbku no a kto by chcel okopávať svoju spálenú záhradku v skafandri…

Keď už sa na ten svoj ostrov doplavíte, správajte sa prosím k miestnym obyvateľom slušne a naučte sa konečne makať, lebo si na vás a vašich spolumilionároch vyskúšajú genocídu a tým pádom ste tam vôbec nemuseli cestovať a mohli ste sa radšej kochať pohľadom na tie záblesky na severe. Keď vydržíte 20 až 100 rokov, môžete sa vrátiť a pozrieť si naživo, čo ste vyviedli.