Vyfabrikovaný duch doby neskorého kapitalizmu loví svoju korisť – peňaženky karikatúr na ľudí, otrávených tieňov pracujúcich, ktorí ešte stále veria, že keď sa v správach povie, že je niečo demokratické, tak je to demokratické a keď sa povie, že niečo zachráni planétu Zem pred globálnym otepľovaním, tak sa stane tak, ako v správach povedali.
Okrem vojny o plynové ložiská v okolí Krymu a genocídy na blízkom východe o ktorej sa nesmie hovoriť, že je to genocída, pozeráme každý deň správy o tom, ako niekto v európskom parlamente, európskej komisii, prípadne na európskom súde rozhodol, čo sa ľuďom zakáže, alebo prikáže za účelom ochladenia planéty, lebo inak zhoríme v plameňoch pekelných. A tak nám napríklad privarili PVC uzávery o PET fľaše, aby sa v recyklačných strediskách nenudili a zabávali sa pracným odrezávaním tohto nariadeného výdobytku, vyhrážajú sa ekonomickou likvidáciou každého, kto si zakúri v starom kotli, alebo nedá zošrotovať svoj starý diesel, polia osadili veternými parkami prácne dovezenými na obrích lodiach z krajín, ktoré planétu zachraňovať nemusia a dúfajú, že všetci prispejeme „eko“ korporátu kúpou auta, pod ktorým je pripevnená poltonová nálož zo známeho alkalického kovu horiaceho po navlhčení jasným bielym plameňom.
Vlády po celej Európe v zmysle nariadenia míňajú peniaze daňových poplatníkov na to, aby korporáciám zaplatili nové filtre v komínoch tovární, mestá a obce zdierajú svojich občanov, aby postavili čo najviac cyklochodníkov a zlikvidovali čo najviac parkovacích miest, aby si cezpoľní rozmysleli pracovať ďalej ako kilometer od domu (čím pozdravujem trnavského richtára Peťa, zvaného Brontofúzik.) Korporácie vyťahujú prostredníctvom európskych nariadení peniaze odvšiadiaľ, kde je to len trocha možné a my si môžme pochutnať na čerstvých rajčinách z Argentíny, dovezených lodičkou so spotrebou 8 ton ťažkého vykurovacieho oleja na hodinu plavby a následne kamiónmi a dodávkami až do vášho supermarketu. Planétu „zachraňujú“ dnes už aj banky, ktoré si z úrokov vašich hypoték zaťažených pozostatkami česko amerického kšeftu s emisnými povolenkami zasadia okolo pobočiek stromčeky a štát im za to udelí daňové úľavy.
Socio-ekonomický systém je v mene „záchrany planéty“ už tak zdeformovaný, že ani svätý George Orwell by nedokázal zájsť vo svojich prorockých dielach takto ďaleko, lebo by sa vo svojich časoch domnieval, že by takúto hovadinu už nikto nečítal.
Ale ako by deväť z desiatich dnešných „progresívcov“ (bývalých hipsterov) odprisahalo ( a zhejtovalo akýkoľvek argument neoslavujúci tento neutešený stav spoločnosti), takto to musí byť a nedovolíme, aby to tak nebolo,
Takže ako vlastne vyzerá také reálne zachraňovanie planéty? Ono je to v podstate pomerne jednoduché. Stačí sa poohliadnúť, ako to robili naši starí rodičia. Nakupupovalo sa to, čo sa potrebovalo, nenakupovalo sa to, čo nebolo prirodzene k dispozícií, pestovalo sa na vlastných záhradkách, skladovalo vo vlastných pivničkách, vymieňalo sa a vyrábalo. Ak by sme v tuhľa „enviroaktívnej“ EÚ zo dňa na deň prešli k spôsobu života v harmónií s prírodou a bez zaočkovania mániou vlastnenia, na tretí deň by nastala panika na akciových trhoch, za týždeň by sa Európa ocitla v hlbokej recesii a za mesiac by celý ekonomický systém padol. Počet obchodných lodí vláčiacich sem to, čo si vieme vyrobiť aj sami by klesol, ich emisie by zostali v preplnených ropných zásobníkoch a progresívcov by z toho trafil šľak, lebo by im rozbil kaleidoskop, cez ktorý vnímajú svet. Nanešťastie je systém už tak zažraný v hlavách čerstvých absolventov, že by tí, o ktorých budúcnosť sa bojuje stáli ako prví v rade, aby vytrestali tých odporných domácich majstrov, záhradkárov a iných žobrákov, ktorí ich pripravili o ilúziu reality.
Hrdinov boja za budúcnosť nenájdete v poslaneckej snemovni, ani v obecnom zastupiteľstve. Tí majú za úlohu stráženie nekonečného ekonomického rastu. Skutoční hrdinovia sú médiami neviditeľní. Sú to gazdovia, ktorí si aj napriek opakovaným výzvam na upustenie od sedliackeho rozumu tento rozum ponechali. Tí, ktorých dnes hania a vysmievajú sa im, lebo neplávajú s prúdom. Majstri remesla, čarodejníci permakultúry, druidi sebestačných komunít. Všetci tí, ktorí odmietajú kŕmiť beštiu. A za to im patrí vďaka nás všetkých.
Celá debata | RSS tejto debaty