Kedysi dávno, keď sa ešte medzi sebou tĺkli ideológie založené na teoréme konfliktu a teoréme integrácie, teda starosvetská ľavica a pravica, politici to mali jednoduché, pretože im stačilo hodiť na seba červený, alebo modrý kabát a mali polovicu voličov vo vrecku. V roku 2011 však jeden taký starý pán z USA vyskúšal, čo sa stane, keď aplikuje starú metódu frankfurtskej školy na v tom čase prekvitajúce ultraľavicové hnutie Occupy Wallstreet a to vloženie idelogického implantátu, ktorý spôsobí rozklad hnutia. A pretože vtedy už fungovali sociálne siete, vylodilo sa jeho komando na fejzbúčiku a vyhlásilo, že Occupy odteraz prezentuje názory „nasratých homosexuálnych anarchistov“. Experiment starého Georgea vyšiel a z hnutia bojujúceho za sociálnu rovnosť proti nenažranosti amerických vtedy ešte len miliardárov sa zo dňa na deň stalo hnutie oslavujúce inakosť, bojujúce za rovnoprávnosť najrôznejších sexuálnych menšín, čím zachoval ľavicový princíp konfliktu, len vymazal dôvod toho konfliktu. Dedkov experiment vyšiel a o pár týždňov v skupinách hnutia zmizlo 99% členov zhnusených z toho, ako si hnutie vymenilo sociálne triedy za sexuálne menšiny vs. hnusní tlstí bieli heterosexuáli.
Lenže dedko je jedným z najbohatších ľudí na svete a reálne sa zabáva na tom, ako rozvracia krajiny, do ktorých obnovy následne investuje (aspoň tak teda vyhlásil na vlastnej tlačovej konferencii, ktorá zapadla prachom). A s novou vyfabrikovanou ideológiou, ktorú nazval neomarxizmom (založenou asi Carlom Neomarxom, alebo čo) dostal do papŕč zbraň, ktorou zrazu mohol rozvrátiť ktorúkoľvek krajinu, alebo aj celý svet, keď sa mu bude chcieť. No a nastal taký problém, že sa mu aj zachcelo. Jeho ľudia začali hodnotiť, ktorá krajina je „liberálna“ a ktorá je tá hnusná netolerantná. Vznikli odnože jeho nadácie otvorenej spoločnosti, ktoré si presadili financovanie zo štátnych rozpočtov krajín, ktoré chceli byť hodnotené ako liberálne a nadávajúce na politikov krajín, ktorí odmietli financovať jeho chápadlá. Okrem ziskov z neziskoviek tak úspešne zlikvidoval aj samotnú ideológiu sociálnej spravodlivosti, lebo sociálna spravodlivosť odvtedy závisí už len na množstve kapitálu investovaného do mediálneho boja za všakovaké práva LGBTQI+++ (okrem „D“, ktoré bolo s písmenqovania vyradené, lebo „D“ nie je dostatočne unikátne a vlastne nikto neobmedzuje nejaké práva „D“)
Potom sa stala taká vec, že tzv. nová ľavica získala toľko priaznivcov, až sa toho chytili politici, ktorí povyhrávali voľby a väčšine sexuálnych „menšín“ tie práva, za ktoré akože bojovali aj uznali. No a tu mal starý George znova dilemu, preože pre amerického miliardára nie dobré, keď tam vládne niekto, kto nie je pravicový. Taký „liberál“ robí miliardárom len problémy, lebo sa mu nechce znižovať dane miliardárom a nevie udržať ľudí dostatočne poslušných keď im spadne reálna mzda pod úroveň potrebnú na zachovanie si prístupu k životným potrebám. Keď už Gyorgymu došli potencionálne neprávosti voči jeho rôznorodcom, povedal si, že pritvrdí a nová „ľavica“ začne bojovať špeciálne za právo transsexuálov na bezplatnú zmenu pohlavia hradenú zdravotnými poisťovňami, ktoré štandardne mali problém uhradiť napríklad operáciu zapáleného slepého čreva. A tak sa mu konečne podarilo vrátiť na trón kráľa ameriky „porádneho železného kovboja“ známeho oranžovým xichtom a divnými vlasmi. A tak od konca januára 2025 bude na svete vládnuť konečne „menšie zlo“, čo je vlastne dobro pre majiteľov Zeme a ťažké časy pre pracovné sily, kedysi známe ako ľudia. No a ťažké časy pre krajiny, ktoré potláčajú americké bohom dané právo na vlastníctvo ich prírodných zdrojov.
Thomasov teorém sa zhmotnil a starý George s úľavou sledoval, ako „demokratická“ kandidátka na US prezidenta nevyzývala pospolitý americký ľud ale LGBTI+, imigrantov a černochov, aby prišli voliť, lebo ináč vyhrá henten oranžový psychopat. Keď raz rozhýbete kyvadlo spoločenského rozkolu, je nemysliteľné, že sa vám ho podarí zastaviť, obzvlášť bez toho, aby ste snahe o jeho zastavenie potrebujete energiu. A na zachovanie jeho pohybu nepotrebujete štuchanie z oboch strán, úplne stačí, keď toňho občas štuchne víťazná trieda nenažrancov. Ľavica už prakticky neexistuje, tak sa nenažranci nemajú čoho báť, stačí ak občas zafinancujú mediálny prenos nejakého pride, alebo zverejnia spoveď chlapíka s fialovými vlasmi, ktorý sa identifikuje ako čierna tehotná žena a priemerne inteligentný američan hneď vie, čo ohrozuje jeho slobodu, aj keby mal tú spoveť pozerať na mobile v trubkovej ubytovni na japonský štýl.
U nás v satelitnej krajine EÚ, ktorá už dlhšiu dobu funguje ako satelit USA sa spoločnosť rozbila na slniečkárov („liberálov“) a dezolátov (konzervatívcov). Obidva tábory si myslia, že vedia všetko lepšie ako tí druhí a hlavne majú „vlastné názory“. Ani jeden z táborov však netrpí kritickým úsudkom, nezapodieva sa tým, prečo vlastne existuje ten druhý tábor a aj politici sa tu zmohnú len na vzájomné pokrikovanie na tému, kto je neschopnejší a kto je väčší zlodej. To byví voličov zjavne viac,, ako to, že si už nemôžu dovoliť vyžiť z vlastnej výplaty a už sa dávno zmierili s tým, že strávia svoj život na podnikových ubytovniach, lebo nehnuteľnosti sú investičné aktívum a to nepatrí do rúk nejakých podradných robáčov.
Celá debata | RSS tejto debaty