Civilizácia a tie ostatné veci

Urobil som strašnú chybu, omylom som si po dlhom čase pustil spravodajstvo a dozvedel som sa zase niečo „nové“, dnes napríklad to, že veci sa dnes kradnú preto, lebo si ich ľudia nezamykajú, ako kedysi (keď sa asi nekradlo). No a to mi ako bývalému dlhoročnému fízlovi dvihlo žlč na takú hladinu, až jej pôsobenie podráždilo moje blogerské črevo.

Jedinec narodený v osemdesiatych rokoch minulého storočia to má v dnešnej dobe ťažké, pretože väčšinou trpí utkvelou predstavou, že tie ročníky, ktoré budú akože robiť na môj dôchodok zväčša podstúpili tajne transorbitálnu lobotómiu, alebo iný obdobný zákrok, ktorý z nich urobil zombíkov (česť výnimkám). A tak má občas potrebu zamyslieť sa nad tým, čím to vlastne je, keď jedna tlupa politikov v médiách vyučuje zamykaniu bicyklov, druhá tlupa politiov pozýva občanov kradnúť, lebo sa zvýšila výška minimálnej škody na prekonanie hranice priestupku a milí občania sa na sociálnych sieťach dohadujú, ktorá tlupa politikov je hlúpejšia (z nejakého čudného dôvodu sa v poslednej dobe prestali hádať, ktorí politici sú mafia).

Takže milé deti, kradne sa preto, lebo polovica populácie je pod hranicou chudoby a sprievodným javom podlezenia tejto hranice je skutočnosť, že chudobní ľudia nemajú čo žrať. A v takejto situácií existujú dve východiská. Prvé východisko, ktoré sa používa v časoch, keď si vládnuci konštrukt berie viac, ako dokáže spoločnosti vrátiť sa volá revolúcia. Lenže k revolúcií potrebuje spoločnosť jednotu a tak nejako sa nám tu rodia stovky miniatúrnych názorových kmeňov v rámci ktorých pracujúca chudoba, ktorá nemá čo žrať rieši všetko možné, aj nemožné, od vakcín, cez počet pohlaví, veterné elektrárne až po plochosť Zemegule. Podstatné je, že nerieši to, že nemá čo žrať. To, že témy ich hašterenia sú umelo vytvorené len preto, aby sa zabránilo zjednoteniu spoločnosti a následnému napichnutiu nenažraných korporátnych polobohov na vidle spoločnosť nevidí, nepočuje a vlastne dnes je už len takáto myšlienka považovaná za extrémistickú, čoskoro za zločinnú. A tak mu nezostane iná možnosť, ako si tie rožky zohnať alternatívnym spôsobom.

Majetková kriminalita sa v priebehu roka mení a to z hľadiska charakteru odcudzených vecí aj ich hodnoty. A práve nastáva obdobie, kedy sa začínajú vo veľkom kradnúť veci pod stromček, teda obdobie nárastu majetkovej kriminality. Pretože aj pracujúca chudoba sa radšej pozerá na svetielka v očiach svojich chudobných detičiek, než by mala pri vianočnej večeri vysvetľovať, že jednoducho rodičia nedokázali zarobiť toľko peňazí, aby si mohli dovoliť darčeky. Tí morálnejší chudobní siahnu po tovare z internetových aj fyzických bazárov, tí čo na morálku už rezignovali na tie bazáre nejaký ten tovar prihodia, po tom, ako ho ucvakli zo stojanu na bicykle, alebo skryli pod bundu v miestnom obchode. A tí, čo sú chudobní level expert si idú tovar do obchodu rovno nabrať. A to je celé.

Žiaden paragraf neodradí hladného od základného pudu nasýtiť sa, žiaden paragraf nenahradí človeku základné životné potreby. Možno by pomohol paragraf, ktorý by trestal vládu umožňujúcu prepadnutie sa polovice populácie štátu pod hranicu ľudskej dôstojnosti a jednaniu s občanmi, ako so zvieratami. Ale to by sme tu vládu pri súčasnom výbere politických strán asi už neuvolili.

Otázne je, či lobotómiu podstúpili naši politici, alebo len politici v pozícií hercov oslovujú voličov po lobotómií. Ale otáznejšie je, či sa vôbec dočkáme brúsenia vidlí, pretože už včera bolo neskoro.