Civilizácia a tie ostatné veci

Ako všetci a najmä môj skalný fanúšik vedia, kedysi strašne dávno som absolvoval zopár mozgotestov, z ktorých vypadlo, že mám Aspergerov syndróm (ktorý mi následne zrušili Milanko) a tento bol časom pripnutý k ostatným autistickým syndrómom, ako neoddeliteľná súčasť autizmu, ktorý bol za pár rokov zbalený do kategórie závažných duševných chorôb a okrem toho, že pár desiatok lekárov utieklo zo Slovakistanu, lebo im štát chcel pobrať spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť a poslať na invaliďáky, táto „odborne“ vykonaná fúzia pripravila o zamestnanie nespočetné množstvo rušňovodičov, pilotov, autobusárov a iných zamestnancov typicky autistických profesií.

A tak mi nedalo a ako bývalý insider som sa rozhodol pozrieť si najnovšiu inkluzívnu reláciu s názvom „A sme tu“, na ktorej propagáciu sa premrhalo neskutočné množstvo vysielacieho priestoru. A na rozdiel od emóciami nabitých mamičiek malých autistov chváliacich si to teplo sálajúce z relácie som sa takmer pozvracal. Keďže už nie som autista, tak sa môžem ako plnohodnodný neurotypik s extrémnym intelektovým výkonom, ktorý mi spôsobuje problémy v sociálnej komunikácií (citácia z lekárskeho nálezu), môj názor má vyššiu hodnotu, ako názory tých, ktorí „nerozumejú svetu“ a „hlavy sa im pletú“.

Áno, dnes to bude o inklúzií, akceptácií, ostrakizácií, novodobom fašizme a pani Ostatníkovej, ktorej konflikt záujmov nikto nevidí, lebo ona rozhoduje, či je ako vedúcka neziskovky dojacej mamičky vystrašených autistov a zároveň špecialistkou SAV na autizmus v nejakom konflikte záujmov. A zhodou okolností je tiež odborným garantom relácie, ktorej pôvodný formát v UK skutočne pomohol pochopiť, kto sú vlastne tí autisti. Takže ak chceme zvýšiť dojivosť mamičiek malých autistov, to prvé, čo treba urobiť je to, že do relácie vyberieme vzorku autistov obsahujúcu dvoch ex – aspergerov a zbytok namiešať z nízko a stredne „funkčných“ autistov, nech je sranda.

V skutočnosti pripadá na jedného nízko“funkčného“ autistu 20-50 stredne „funkčných“ autistov a na jedného stredne“funkčného“ autistu pripadá nejaká stovka aspergerov a vysoko“funkčných“ autistov, ktorí vás možno pred príchodom úderky NO Andreas a ich „nastolením hranice normality na Slovensku“  ošetrovali v lekárskych ambulanciách. Nejaký Čekovský (ktorý ale že vôbec nie je autista, len sa zrúbal na motorke) s Adamcom vyrobili úvodnú pesničku o tom, ako autisti nerozumejú svetu a hneď je celý národ ničnetušiacich neurotypikov rozcítený nad hrozným stavom týchto úprimných jednoduchých mentálne retardovaných ľudí. A tak sa zrodila paródia na pôvodný formát, ktorá hádam presvedčí ľudí, že NO Andreas treba poslať nejaký ten dar, aby ľudstvo zbavila tejto hroznej choroby, podobne, ako pred pár rokmi dnes už zrušená americká žobravá rehoľa Autism speaks, ktorú sa podarilo zlikvidovať len preto, lebo tamojšie Ostatníkové nestihli presvedčiť federálnu vládu o tom, že autisti „nerozumejú svetu“ a „hlavy sa im pletú“, teda ich názor nie je potrebné ani len počúvať, nie ešte brať ho vážne.

Pri pozeraní relácie, kde „autistickí reportéri“ dávajú vtipné, hlúpe a nesprávne formulované otázky „celebritám“sa nikde nedozviete, že „reportéri“ v skutočnosti trpia Rettovým syndrómom, Kannerových syndrómom, sucharevizmom, poruchami schizofrenického spektra sprevádzanými autizmom, ale je vám predhodený obraz autistu trpiaceho neschopnosťou porozumenia reči, neverbálnej komunikácií, so silne redukovaným „zrkadlením“ a podľa toho sa zariadite, keď sa stretnete s autistom „trpiacim“ aspergerovým syndrómom, alebo vám len niekto požaluje, že ten človek je autista. A podľa tohto predhodeného obrazu sa zariadite, teda v prípade, že sa nestretnete s autistom ako je Musk, Hopkins, prípadne váš neobľúbený uspávací profesor z MatFyz-u. A teda autistu, ktorý ešte nestihol z tejto krajiny zdrhnúť naserhneváte do nepríčetnosti, aby vám ukázal, ako vyzerá ten povestný autistický záchvat hnevu.

Relácia, ktorá bola pôvodne vytvorená na to, aby rúcala bludy o autistoch a tým zlikvidovala rastúcu xenofóbiu voči autistom vUK sa v Slovakistane stala panoptikom inspirational porna, ktorého dôsledkom bude ďalšie prehĺbenie Ostatníkovej tajného sna, urobiť z autistov untermenschen, strašidlá a hlavne zvieratká, ktorých názor je nepodstatný, lebo sú predsa strašne duševne chorí. Hlavný je predsa len zárobok.

Nízko a stredne „funkční“ autisti, dokonca aj niektorí vysoko“funkční“ a aspíci, ktorí ešte nezdrhli pred fašizoidnou ideou uniformnej neurotypickej spoločnosti skutočne potrebujú pomoc, starostlivosť a majú špeciálne potreby, ktoré by bez existencie organizácií zabezpečujúcich starostlivosť o nich nebolo možné realizovať (lebo štát má na háku) a za ich činnosť im patrí moja poklona, prípadne nejaký ten príspevok, ale keď sa organizácia previazaná so štátom napcháva príspevkami, ktorými financuje ostrakizáciu, spoločenské vylúčenie a šírenie bludov, niečo je tu zle. A niekde v tej časti sveta, kde nevládne korupcia a rodinkárstvo je to možno aj trestné.