Dnes slávime víťazstvo …. výrobcov kriedy nad červenými číslami v účtovníctve a tiež prebratie domácich výrobných kapacít, prírodných zdrojov a pôdy západným korporátom, čo z nás urobilo bohatých, nezávislých a ešte aj slobodných západniarov (s tretinovými platmi, ako na západe, lebo inak by sa neoplatilo investovať do tohto štátiku svoje zisky).
Proces tzv. demokratizácie spoločnosti bol odpálený ako tzv. „nežná revolúcia“ cirkevnými a študentskými organizáciami, keď začala škrípať Gorbačovova perestrojka, čo bola v podstate implementácia Dubčekovho „socializmu s ľudskou tvárou“ a jej cieľom bolo uvoľnenie spoločenského napätia vznikajúceho medzi paranoidným socialistickým realizmom a presakujúcou západnou propagandou slobody, mieru, večnej lásky a podobných vzletných konín, ktoré ako sa ukázalo neskôr nefungujú v spoločnosti odsúdenej k večnému boju za prístup k životným potrebám, vyskytujúcej sa v oboch ideologických táboroch. Perestrojke nepomohol k autenticite ani pokus o zatajenie jadrovej havárie v Černobyle (súdruhovia mali predstavu, že rádioaktívny mrak padne bez stopy niekde okolo elektrárne, alebo že na západe ešte nevyvinuli radiometre).
A tak The scorpions nahrali song Wind of change, Pet shop boys song Go west, v rozhlase a neskôr na námestiach sa rozozneli piesne Karla Kryla, Marty Kubišovej a ďalších umelcov, s ktorých dielami mal veľký brat z východu problém, lebo ho tak nejako neoslavovali. V srdciach socialistickej mládeže sa rozhorel oheň žiariaci svetlom svetlých zajtrajškov, zavládol neuveriteľný entuziazmus a naraz tu boli voľby s vyšším počtom politických strán, ako kedykoľvek od rozpadu Rakúsko-Uhorska, v ktorých skončili komunisti až na treťom mieste. No a potom prišla realita o ktorej sa v pesničkách disidentov nespievalo.
Krajina bola veľmi rýchlo preklopená do prostredia bezbrehého kapitalizmu, bývalí pracujúci budovatelia socalizmu sa ocitli v pozícií školákov pred písomkou z učiva, ktoré nepreberali a celkom prirodzene sa do vedenia dostali veksláci, šmelinári a všakovaké iné bývalé protištátne živly, s bývalými eštébákmi na čele. Čo sa nevytunelovalo, to sa predalo a potom trvalo desať rokov, kým sme sa aspoň čiastočne vyhrabali z doby širokých ramien, dlhých nožov a vykorisťovania ľudí. Ale hračkárskou krajinou slúžiacou na experimentovanie, koľko sa dá ľuďom zobrať, kým sa začnú búriť sme dodnes.
Aj dnes je otvorené vyjadrenie myšlienky, že tu máme sociálnu nespravodlivosť de facto extrémizmus a proti extrémizmu predsa treba bojovať, minimálne tak intenzívne, ako sa za socíku bojovalo proti mladíkom s dlhými vlasmi, pašujúcimi nahrávky The beatles do náško bambuľkova. Napríklad zrušením sviatku víťazstva nad dažďom, aby sme skončili pod odkvapom, lebo treba konsolidovať, aby sme mohli naliať miliardy do projektov vládno-korporátnej úderky. Aby toho nebolo dosť, vládno-korporátnej úderke šéfuje ďalšia vládno-korporátna úderka v podobe európskej „vlády“, ktorá sa ponajnovšom zhodla, že budeme musieť platiť americkému korporátu Blackrock za to, že vypúšťame oxid uhličitý, ktorého produkciu napríklad taká Čína za posledných 5 rokov zdesaťnásobila.
V 89-tom nás niekto presvedčil, že smerujeme k svetlým zajtrajškom, po tom, ako predošlý navádzači k svetlým zajtrajškom zhasli tie svetlá zajtrajška. Dnes nás niekto presviedča, že žiadne svetlé zajtrajšky sa nekonajú a treba platiť, kým sa ešte dá. Potom príde temný novovek v podobe neofeudalizmu. Pretože keď máš ubytovanie a žrádlo zadarmo, nemusíš už nikomu platiť a teda nemusíš poberať ani plat. Konečne ideálny otrokársky systém, bez ohrozenia revolúciou.
Celá debata | RSS tejto debaty