Civilizácia a tie ostatné veci

Keď som sa pokúšal vytvoriť nadpis tohto článku, ako správnemu členovi klubu skeptikov ( a lovcovi duchov) sa mi spočiatku hnusilo použiť slovo „dôveryhodnosť“, pretože tento termín je natoľko abstraktný a objektivitevzdorný, že ho bez zábran používajú len astrológovia, politici a redaktori politikmi poháňaných médií, teda samé paranormálne entity. Ale nič popisnejšie som nevymyslel, takže sa s tým zmierte.

Celá naša spoločnosť, včetne tej slovenskej bola postavená na základoch, ktorých betón obsahoval vysokú koncentráciu recipročného altruizmu, teda ja pomôžem tebe, ale očakávam, že keď budem potrebovať pomoc ja, môžem sa na teba spoľahnúť. Spoločenské zriadenie tohto typu máme dokonca fyziologicky vložené do mozgu a na CT sa dá jednoducho zistiť, či je človek sociopat, teda politik, astrológ, prípadne redaktor politického bulváru, alebo je skutočne plnohodnotný člen civilizácie, pretože ten má normálne vyvinuté amygdaly, ktoré okrem iného produkujú aj stresové hormóny, keď dôjde k výčitkám svedomia.

Človek sa od začiatku svojej existencie pokúšal vytvoriť spoločenský systém, ktorý by jednotlivcom uľahčil prácu a priniesol im nejaké tie istoty pre prípad, že by jeho schopnosť zadovážiť si životné potreby klesla. Od začiatku našej existencie tu však existovali aj patologickí jedinci, ktorých nejaké výčitky svedomia nezaujímali, lebo boli sociopati a v prirodzenom spoločenskom zriadení našli zopár nedostatkov, ktoré by sa dali použiť na ovládnutie ľudí v okolí.

Patogén chronickej a dúfajme že nie smrteľnej choroby ľudstva sa správa podobne, ako vírus HIV. Votrie sa do spoločnosti, vyprovokuje obranné mechanizmy, ktoré následne pohltí a zabije, čím sa mu otvorí cesta k neobmedzenej moci.

Niekedy koncom deväťdesiatych rokov, keď sa ešte vyhadzovali do povetria autá so sociopatmi oplývajúcimi nižšou inteligenciou, dostala prostredníctvom médií slovenská spoločnosť hromadný nápad, že by nebolo od veci urobiť si tu právny štát, v ktorom inštitúcie štátu ochraňujú potenciálne obete pred potenciálnymi páchateľmi.  Tento super nápad však nepočítal s tým, že sa jedného dňa bude obranný mechanizmus musieť pobiť s mašinériou ovládanou sociopatmi a vojnu aj tak prehrá, lebo sociopati už majú médiá a tie sú v dobe novodobého osvietenstva * (* tváre ľudí osvietené displejmi smartfónov prinášajúcich spoločnosti odstavenej od schopnosti kritického úsudku „objektívnu pravdu“, predtým známu ako propaganda) zdrojom „pravdy pravdúcej“.

Do nedokončenej novostavby právneho štátu si všadeprítomní sociopati namontovali zopár ťažko postrehnuteľných detailov, ktoré by sa im v budúcnosti mohli hodiť a potom už stačilo len v jednej nestráženej chvíli vytvoriť thomasov teorém neschopnosti bezpečnostných zložiek štátu objasniť trestnú činnosť, ktorej sa podľa „zaručene objektívnych informácií dôveryhodných anonymných zdrojov“  nedopúšťa nikto iný, ako banda politikov, ktorej už nejako príliš dlho darí vládnuť. Asi dva roky trvala masáž mozgov ľudí informáciami o neschopnosti polície, miestami aj prokuratúry, občas súdov brániť slušných ľudí pred hnusnými zločincami. Paralelne s touto kampaňou prebiehala prestavba hrubej stavby právneho štátu tak, aby si náhodný pozorovateľ nevšimol, že z právneho štátu sa pozvoľne stáva štát prelezený právnikmi najatými sociopatmi ktorí pod vlajkou slušnosti zneužívajú bezpečnostné zložky štátu ako nástroj na šikanovanie verejnosti, ktorá má menší, alebo väčší problém so slovenským spôsobom demokracie, teda nebola dostatočne zmanipulovaná médiami na to, aby si nevšimla, že na slovensku väčší pes J.B. naďalej a nikto s tým nič neurobí, lebo fízli naháňajú tých, na ktorých im právnici „poškodených“ ukážu prstom, pod hrozbou, že sa sami prostredníctvom inšpekcie ministerstva vnútra dostanú za mreže za nedostatočné pomáhanie a chránenie.

Prišiel rok 2018, niekto zavraždil nejakého novinára aj s družkou, zatriasli sa stoličky v parlamente a z niektorých stoličiek dokonca popadali ministri, včetne ministra vnútra, ktorý vyzerá ako Rasputin a podľa mienkotvorných médií musíte všetci vedieť, že možno šnupe kokain, lebo na to vyzerá a toto už viac trpieť nebudeme !!! (zobral som si inšpiráciu s tituliek jedného z tých mienkotvorných médií). Stalo sa však aj niečo, čo sociopati nečakali a to prežitie vlády v rovnakom stranníckom zložení, teda toľko pripravovaná ofenzíva nevyšla a bolo treba nabiť novú salvu do mienkotvorných kanónov. Pre potenciálnych voličov sociopatov, ktorí chcú silou mocou vládnuť bolo potrebné vytvoriť presvedčivú atmosféru ohrozenia nefunkčným skorumpovaným štátom a tak po dvoch rokoch masírovania občana dôkazmi o neschopnosti polície prišiel verejný prieskum dôveryhodnosti polície, ktorý jasne ukázal, že kto nie je mechom udrený, alebo sa s koňom nezrazil, ten vie, že polícia je banda zločincov, ktorej sa nedá veriť. Tak sa z práce, ktorá bola synonymom hrdinstva stalo zamestnanie, ktorého vykonávateľ by sa mal hanbiť za to, že vôbec existuje a demotivovaný fízel je najposlušnejší fízel, ktorý sociopatov nepokúše. Výroba thomasovho teorému bola zavŕšená a do budúcna sa sociopatická časť slovače nemusí obávať, že by ju nejaký človiečik v zelenom mundúre otravoval pri liberálnej snahe o liberálne zbohatnutie na úkor iného, podradného a právnych služieb nehodného žobráka, ktorý nie je synom dostatočne bohatých rodičov. Aj tak za nič nestáli, veď rozdávali pokuty.

Bezpečnostné zložky skolabujú, noví vodcovia stád povedú svojich nasledovníkov k nejakým tým zajtrajškom podľa vlastného výberu a možno bude horúco, hmlisto, dusivo a hnedo, lebo na bezpečnostné zložky siahla ruka politika. Sociopatom sa možno podarí presvedčiť kritické množstvo o tom, že to, čo sa stalo bol krok k slobode, ale časom niekto z tých, ktorí nepodľahli mámeniu koncentrátu syntetického úsudku vyjde z miesta, kde je v bezpečí pred slušnými občanmi a stáda sa rozpŕchnu v úľaku z jeho slov, ktoré raz niekto napíše do hrubej knihy. Tie slová budú manuálom k dosiahnutiu skutočnej slobody, slobody uvedomelej spoločnosti.