Civilizácia a tie ostatné veci

Kde bolo, tam bolo….načo si klamať, bolo to u nás na tak malom kuse zemegule, že z vedľajšieho štátu je pri vhodných poveternostných podmienkach vidieť hory na opačnej strane, vymyslela verejnoprávna televízia platená z daní daňových poplatníkov, že si kúpi právo na používanie formátu relácie od BBC a vyhlási anketu o „najväčšieho slováka“ (keby sa hodnotilo podľa výšky, alebo hmotnosti nominovaného, bolo by to objektívnejšie, než hodnotenie podľa toho, či jedinca slovač vôbec pozná).

Súťaž bola hneď od začiatku sprevádzaná drobnými nedostatkami, keď sa medzi nominovaných dostal obesený obergruppenfűhrer jeho velebnosť Tiso, čo vyvolalo vlnu entuziazmu medzi tými, ktorí mali z dejepisu na základnej škole horšiu známku ako 3-, teda náckami, po škandále bolo chvíľu ticho, teda okrem reklamy vysielanej za účelom naplnenia očakávaného zisku na superdrahú patriotickú SMS, lebo „ten môj slovák musí byť ten najväčší aj keby na chleba nebolo“. Mediálny hluk nastal v momente, keď bolo vyhlásených desať finalistov súťaže. 

…..a medzi nimi nebol hrdinský zavraždený reportér, ktorého nechal zavraždiť najprv Kaliňák, potom Gašpar, následne Trošková, Vadalovci a vlastne by ho dali pravdepodobne zavraždiť úplne všetci, čo majú niečo spoločné so súčasnou vládnou koalíciou (naozaj neľúbim súčasnú vládnu koalíciu, aj keď sa to v diskusii o sebe možno dozviem, podobne ako som sa pred pár dňami dozvedel, že zomieram na strašnú chorobu – Aspergera), keby tí hnusní kaliho fízli nenašli naozajstných vrahúňov a ešte aj objednávateľa. Navyše reportér, ktorý má pomník s QR kódom odkazujúcim na svojho vraha – Kaliňáka (prekvapenie? ani nie, zostrojil ho známy exhibicionista Calm  us) obsadil až nechutne znejúce trináste miesto, teda číslo, na ktoré sa dá schytať fóbia.

Žiadna priama mediálna reakcia na neocenenie zavraždeného reportéra sa do stlčenia tohto článočku neobjavila. Zato sa na celú show vrhli kritici, ktorí si zrazu spomenuli, že celé to je oničom, nezáživné, chýbajú tam veľké osobnosti, ktoré sa mohli dostať do finále, keby boli v ponuke a vlastne je to celé strašný prepadák, no jednoducho Nepozerajte to!, alebo pošlite hlas tamtomu farárkovi Srholcovi, čím nenasehneváte ťažnú vodu mainstreamu, teda aspoň toho v ktorý dúfajú súčasní mocichtivci. Hlavne sa ani nepokúšajte rozmýšľať nad tým, že dáte svoje ťažko zarobené kapitalistické štrky na hlas pre ohavných komančov Dubčeka (jediný, kto si kedy prečítal celé dielo bradatého Marxa a ešte ho aj pochopil), alebo starého Gusta, ktorí na rozdiel od Jánošíka aspoň preukázateľne existovali.  Nepredpokladám, že budú médiá po pomerne úspešných demagogických výpadoch natoľko hlúpe, aby začali otvorene kritizovať slovač za nedostatočnú lásku ku Kuciakovi, ale určite sa pokúsia hasiť možnú debatu o tom, prečo sa tam dostali vyššie spomenutí súdruhovia a možno sa dozvieme nové veci o zločinoch komunizmu, napríklad o tom, ako Dubček tajne súhlasil s inváziou vojsk varšavskej zmluvy, alebo ako Husák tajne dúfal, že tá perestrojka nevyjde. Každopádne sa akoby náhodou objaví po dlhšej prestávke niekoľko oslavných článkov na zavraždeného reportéra, ktorého fízli neochránili pred zavraždením a tým pádom si zasluhujú ešte nižšiu dôveryhodnosť, ako im ujo prezident zabezpečil a rozbehne sa train of thought o nebezpečenstve akejkoľvek inej, ako pravicovo „liberálnej“ ideológie, pretože tá je tu pre všetkých – ktorí sú dostatočne solventní na to, aby prežili v konkurenčnom boji. Pretože o čom by sa slovač rozprávala v pohostinstvách, keď nie o politike?