Civilizácia a tie ostatné veci

Šialenstvo. Alebo duševný masochizmus, sociálne sebapoškodzovanie, manifestácia bludných predstáv, teda v prípade, ak nie ste ten, ktorý vníma ostatných ľudí ako veci, ktoré mu zarábajú peniažky, teda osoba s dissociálnou poruchou osobnosti psychopatického typu, teda niekto ako tí, čo sedia v parlamente, alebo skupujú domy vo vašej obci, aby do nich natlačili lacnejšiu pracovnú silu dovezenú z balkánu, ktorá pracuje pre iných psychopatov, ktorý tieto importované živé hovoriace veci používajú namiesto strojov vo svojej fabrike. Máme pár dní pred volebným hubudržaním, takže si dnes naštvem zhruba 50% pravoverných voličov, aby som si uplatnil jedno z tých práv a slobôd, ktoré mi ešte v rámci „zvyšovania bezpečnosti“ nezobrali, teda právo na názor.

Žijeme v ťažkom zápase kapitalizmu o zriadenie trhovej totality – takého socio-ekonomického konštruktu v ktorom je tovarom úplne všetko, včetne vás, mňa, vašich obličiek, detí, zdravia, zeme po ktorej chodíte dnes ešte stále za  akciovú cenu, teda zadarmo. Zápas je to ťažký z dôvodu, že tento konštrukt musí bojovať s prirodzenou vlastnosťou človeka ako sociálneho tvora a to sociálnou integritou. Je to vlastnosť každého sociálneho živočíšneho druhu, ktorý objavil princíp reciprocity a preto nevyhynul v časoch, kedy sa prudko zhoršili životné podmienky. Kapitalizmus začal byť už pár rokov dozadu zastaralý, pretože s narastajúcou úrovňou automatizácie prestáva fungovať základný mechanizmus udržania otrokov v poslušnosti, teda delenie zisku medzi pracovné sily, ktoré na oplátku získajú kúpnu silu, zaplatia za tovar vyrobený inými pracovnými silami, ktoré sa zase rozdelia o zisk z predaja svojho produktu. Stroje peniaze nežerú, pracujú bez odvrávania a odborov, takže sú ideálnymi zamestnancami, do ktorých vývoja sa oplatí investovať, akurát nekupujú vyrobený produkt, takže nechajme korporát rásť v rukách akcionárov, čo tam po tom, že je to hra podobná pokru, len sa v nej točí trhové hospodárstvo, hlavne že sa to ešte nezrútilo…

Mašina sa nám trocha zasekáva, lebo majitelia kapitálu bohatnú technológiou, ale tí, čo boli zamestnancami sa stávajú nezamestnancami, alebo otrokmi v pravom zmysle slova, nútení do bezplatných nadčasov, práci pri páse, ktorý sa pohybuje tak rýchlo, aby kolega robot stíhal, IT živnostníčeniu a podobne. Tento proces vyvoláva sociálne napätie, ktoré je zvlášť dobre viditeľné, keď sa mašina nachvíľu zastaví, ako napríklad v roku 2008. Naopak v časoch ekonomickej konjunktúry si otroci tento problém všímajú o niečo menej a tým pádom sú ľahšie ovládateľní, napríklad lacnými heslami, ako napríklad : “ Hlavu hore“, „Odvahou proti systému“, „Arbeit macht frei“, pardon, malo to byť heslo „Začína to prácou“. Sezóna manipulácie spoločnosťou vrcholí práve v týchto dňoch a tak pri ceste do práce chytám nevoľnosti, pretože okolo diaľnice je tých hesiel naozaj veľa a nie som z tých, na ktorých heslá pôsobia.

Podozrenie, že politici slúžia v prvom rade svojím chlebodarcom je staré ako parlamentná demokracia sama a pred voľbami politici pravidelne vyťahujú dôkazy o tejto smutnej skutočnosti, aby zosadili iných politikov a dostali mandát občanov k tomu, aby odovzdali moc svojím chlebodarcom. Veď kto by si nezaplatil zručného rétora schopného ukecať národ k odovzdaniu moci do našich rúk.

To, či ste voličom pravice, alebo ľavice determinuje aktivita a veľkosť jednej štruktúry v mozgu, ktorá sa volá amygdala a tá je zodpovedná za vaše emocionálne reakcie. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie amygdaly vám narástli, tým myslíte viac sociálne, teda inklinujete k ľavicovým ideálom. Menšie amygdaly spôsobujú egocentrické tendencie mysle, teda ak ste ich držiteľom, máte sklon k voleniu politických strán vyzývajúcich spoločnosť na súťaživosť, keďže máte radi výzvy a chcete sa presadiť v boji o prístup k bohatstvu. Rozloženie potenciálnych pravicových a ľavicových voličov v populácií je zhruba rovnaké, takže po voľbách sa málokedy stane, že by ich víťazi nemuseli rokovať o tom, kto s kým pôjde do koalície. Neurológia a psychológia dokáže zodpovedať veľa politických otázok bez toho, aby na to bolo treba použiť politické pseudovedecké tliachanice. Napríklad náckov volia osoby trpiace narcizmom, agresívnou poruchou osobnosti a dissociálnou poruchou osobnosti sociopatického typu, pretože si predstavujú, ako budú kopať do hlavy „nepriateľov štátu“ (vyššie uvedené poruchy sa často spájajú aj s nízkou inteligenciou).

Na to, aby nejaká politická strana bezprecedentne vo voľbách uspela, potrebuje teda osloviť aj časť voličov z druhej strany gaussovej krivky, preto aj  NSDAP bolo to „S“ a momentálne nemáme v politickom ringu straničku, ktorá by k svojej polievočke neprisypala trocha sociálneho korenia. Napr. Za ľudí sú akože za ľudí a určite nie za toho neznámeho páchateľa, čo vyhnal starenky na ulicu, Obyčajní ľudia sú akože obyčajní ľudia a vôbec nie partička podnikavcov, ktorých vedúcky znižuje firemné náklady zmenou vrcholového manažmentu svojej firmy na človeka z ulice (doslovne), PS/Spolu je spolu, navzdory tomu, že svoje logo nesie hrdé farby „anarcho“kapitalistickej vlajky a druhá polovica sľubuje, že všetci budú „makať“. Mohol by som pokračovať ďalej, ale ohovoril by som všetky súčasné politické strany a to by bolo na môj vkus príliš politicky korektneé, takže doporučujem samoštúdium programových vyhlásení tých srandistov, čo chcú a budú vládnuť, ovládať a plniť sľuby dané majiteľom kapitálu.

Občan- volič sa v neprehľadnej zmeti predvolebných sľubov prestáva orientovať a nemá dostatok vedomostí o tom, aký je reálny rozdiel medzi ľavicou a pravicou, pretože ten sľub politika, ktorý chce v skutočnosti presadiť záujmy mocenských štruktúr (pravica) vyzerá dobre a teda ho treba voliť. Na druhú strany sľub ľavicového politika štandardnej pseudoľavicovej strany, ktorá tu už nejaký ten piatok „slúži pracovitým občanom“  vyzerá pomerne pravicovo, len tej strane asi robí PR nejaký zle platený freelancer, lebo on ten lov voličov nie je až taký symetrický, že si ľavica môže dovoliť sľubovať daňové úľavy pre podnikateľov, teda zotročovateľov svojej prirodzenej voličskej základne. Úplné absurdum je tzv. politický centrizmus, čo je najmodernejšia komerčná forma politiky sľubujúca naraz všetko všetkým a nikomu nič ani šluka. Nanešťastie im to vychádza a môžeme sa dočkať vlády politikov u ktorých ani srnka netuší, čo vlastne majú za lubom.

Svetová ekonomika začína stagnovať a vyzerá to tak, že ďalšia ekonomická kríza je v dohľade. Ak nám v tých časoch bude šéfovať pravica, buď sa vláda rozpadne, lebo odliv kapitálu z politiky spôsobuje nechuť rozhodovať o potrebe uťahovania opaskov pracujúcich, alebo vydrží a budeme tu mať Makrónoviny, teda „reformy“ sociálnych systémov spočívajúce v ich zrušení. Ak to vyhrá ľavica, je celkom možné, že to prežijeme bez ujmy, tak ako poslednú krízu, aj keď z ľavice sa postupom času vykľula paródia ľavice. Ak bude šéfovať centristický aparát, bude to tiež celkom husté, pretože žiadny „centrista“ nie je centrista, len potreboval hlasy čo najväčšieho okruhu voličov a v kríze vytiahne svoje „esá z rukávov“.