Civilizácia a tie ostatné veci

Predvolebné obdobie je v zastupiteľskej „demokracii“ časom, kedy sa donedávna občania oboznamovali s tým, čo všetko sú politické strany schopné svojmu voličovi sľúbiť, aby sa na to mohli po voľbách z vysoka …… . Svet sa však mení a pri moci je neskutočne dlho jedna politická strana, ktorú stále niekto „kto nevie, že tú stranu nemá voliť, lebo sú to zlí komanči“ volí a strana tie voľby vyhráva aj keď sa opozícia buchne o zem. Opozícií to samozrejme pekne lezie na nervy, tak sa pred týmito voľbami rozhodla, že celú predvolebnú kampaň vymení za sľubovanie potrestania tej v súčasnosti vládnucej strany za to, že všetko rozkradla, vraždí novinárov, slúži oligarchom a vlastne je to tlupa satanistických Svíň schopných zabiť každého, kto jej stojí v ceste (poslednú vetu berte s rezervou, pokúšam sa o reflexiu politických reklám a jedného filmu, ktorý som našťastie nevidel).

To, že rozširovanie nenávisti spôsobuje sociálnu frustráciu obyvateľstva, ktoré má prakticky na výber medzi pravicou, ktorá sľubuje podporu tých, ktorí dnes ekonomicky zotročujú pracujúcu chudobu, pravicu, ktorá sľubuje likvidáciu sociálneho štátu (ktorým slovakistan podľa Ústavy údajne je) a pravicu, ktorá sľubuje de facto to isté, ako starý Dolfi, teda likvidáciu náhodne vybranej sociálnej skupiny, ktorá „za všetko môže“, súčasnej opozícií a časti súčasnej koalície, ktorá vidí nový naleštený hrant z ktorého sa môže nažrať čerstvých príjmov zjavne nevadí a ťažko povedať, či si tí politici, ktorí všetko „zmenia“ vôbec uvedomujú, že  predvolebné preferencie náckov sú spôsobené v prvom rade prechodom kortešačkového systému zo sľubovania nesplniteľného na šírenie nanávisti všetkých voči všetkým.

Tento spôsob snahy o presvedčenie voliča otvára nožnice sociálnej stratifikácie a ani sa nenazdáme a slovač bude rozstrihnutá na zopár navzájom sa bijúcich táborov. Vlastne to vyzerá, že prvé ohniská sa už objavujú, ako napríklad prípad môjho bývalého suseda, ktorý dostal boxerom po papuli, pretože sa zúčastnil na „nesprávnej strane“ kotlebovského mítingu a niekto z tých „národovcov“ ho spoznal. S náckami nepôjde do vlády asi nikto a silne pochybujem, že by sa s nimi začala kamarátiť aj naša najväčšia pseudoľavicová vládnuca strana, napriek tomu, že sa pravicové straničky nadržané vládnuť jednohlasne zhodujú na tom, že to tak určite bude, lebo….. lebo medveď. Nepochybujem však o tom, že tieto voľby prinesú tlupe primitívov ovládaných prázdnymi heslami požičanými z obdobia druhej svetovej vojny ešte väčšiu moc. A možno sa náckovia prestanú hrať na umiernených a zmlátených susedov bude stále viac, až to začne niekomu liezť na nervy a zavládne obdobie otvoreného násilia.

Rodí sa ďalšia éra nenávisti a tak ako sme sa nepoučili nikdy, nepoučíme sa ani tentokrát. Nenávisť sa šíri ako požiar a my sme jej palivo, teda dovtedy, kým nezhoríme na požiarovisku dejín a tí, čo zostanú neučinia znova ten istý objav ako toľko krát, teda že sme zlyhali všetci, pretože niekto mal príliš veľkú potrebu vládnuť a my sme na to neprišli.