Civilizácia a tie ostatné veci

Stala sa strašná vec, najznámejší excentrický multimiliardár sa verejne priznal, že nie je úplne ako všetci ostatní a to preto, lebo má Aspergerov syndróm, čo je u nás v slovakistane už vyše roka smrteľná nevyliečiteľná ťažká duševná choroba, ktorou keď trpíte, tak dostanete od štátu tepláky a tenisky, za čo „úprimne ďakujeme“ pani Nicholsonovej, ktorá ako politik vie toho k problematike určite viac, ako nejaký špecialista…. Lebo politik vie vždy najlepšie a keď náhodou nevie, platí automaticky prvá polovica tejto vety.

Slovenské zdravotníctvo je samo o sebe paranormálny jav, pretože sa spoločne so zdravotníckymi systémami ostatných krajín V4 odlišuje od zdravotníctva celého zbytku sveta a to najmä v tom, že sa už minimálne 30 rokov nevyvíja. Je to spôsobené dvomi faktormi, z ktorých prvým je hromadný útek tých lepších lekárov do zahraničia a druhým nemenej závažným je ten, že lekárom, ktorí sú slabší a teda ich v zahraničí nechcú, robí problémy dopĺňanie si vzdelania a tak príde k lekárovi pacient, ktorý nejakú tú diagnózu dostal a ten profesionál naňho vychŕli vedomosti písané v knihách na ktorých poslednej strane je vytlačená maloobchodná cena v KČS. A s cvokárom sa neháda – to je axióm a kto má k cvokárovi namierené, ten by si to mal pamätať a zmieriť sa s tým, že ide na vyšetrenie k človeku, ktorý za mlada venčil dinosaury so Zdenou Studénkovou. Ideálne je mieriť k cvokárovi len s problémom, ktorý sa nedá vyriešiť alternatívne, lebo tí socialistickí sú v podstate len predavači legálneho fetu.

No a keď sa takýchto „odborníkov“ opýta na objektívne informácie politik, katastrofa je na svete.

Čo to ten Elon Musk vlastne má, prečo tým netrpí a prečo mu americká vláda ako chudáčiskovi duševne chorému nedá tepláky, tak, ako by sa mu to stalo v slovakistane?

Z rôznych domácich zdrojov sa o aspergerovom syndróme dozviete veľa informácií, zväčša bludov, hovadín a čo je smutné, tak tie sprostosti pochádzajú väčšinou z domácich reálne odborných kruhov, napríklad od pani Ostatníkovej zo Slovenskej akadémie vied, čo je hanba jak sviňa. Aspíci sú podľa študovaných kapacít slovakistanského zdravotníctva Rainman, majú halucinácie, všetci sú Sheldon Cooper, bijú spolužiakov, skáču z okien, búchajú si hlavu o stenu, sú géniovia, sú dementi, sú Grétka Thunberg, slniečkári, fašisti a veľa ďalších výplodov ľudovej slovesnosti.  Mne napríklad známy slovakistanský cvokár doktor André diagnózu zrušil, lebo podľa jeho odborných vedomostí majú AS iba malé deti a prejavuje sa debilitou, kdežto mne v IQ testoch vychádzajú strašne vysoké hodnoty a to je podľa neho dôvod, prečo sa neviem vtesnať do spoločenskej komunikácie s priemernými jedincami. Na druhú stranu som rád, že mám od tohto domáceho zdravotníckeho obludária pokoj. Ale zas až tak rád nie som, lebo toho aspergera mám diagnostikovaného najlepším odborníkom na poruchy autistického spektra na Slovensku a v blízkom vesmíre – doktorkou Jánošíkovou a viem kto som, čo som a čo dokážem v rozpore s tým, čo o nás tvrdia tí štandardní „odborníci“. U nás máte s aspergerom oficiálne zakázané študovať zdravotnícke obory, pretože podľa maďarskej štúdie z osemdesiatych rokov minulého storočia nemáte empatiu a teda nie ste schopní pôsobiť blahodárne neverbálne na pacienta. V skutočnosti sa empatia delí na afektívnu a kognitívnu, pričom afektívnu máme vyvinutú lepšie ako „normíci“, takže sa vďaka tomu častejšie vyskytujeme v pomáhacích profesiách, teda keď unikneme slovenskej zdravotníckej inkvizícií. Zakázať človeku vzdelanie preto,  lebo má problém tváriť sa v kontakte s klientom dostatočne súcitne je také „slovenské“. V susednom Česku zašli ešte ďalej a aspergerom zakázali šoférovať. Veď čo keby sa na ceste rozzúrili a prešli by svojim osemlitrovým terénnym monštrom na ktoré si zarobili programovaním softvéru ľudí na chodníkoch? Však do roku 1988 boli aspergeri oficiálne psychopati, tak načo riskovať?

V skutočnosti je hlavným znakom aspergerovho syndrómu, ktorý je jeden z mála spoločných pre všetkých aspíkov sociálna dislexia. Od malička áme problém zapadnúť do kolektívu, lebo sme „divní“. Komunikujeme o predmetoch svojich záujmov, ktoré si naštudujeme do detailov porovnateľných s akademickými vedomosťami, keď si z nás robia spolužiaci srandu, máme pár rokov problém oplatiť im to verbálne a dosť dobre nechápeme ani to, prečo by sme vlastne mali fungovať rovnako ako všetci ostatní.

K tejto podstate AS sa pridávajú rôzne ďalšie znaky, ako napríklad zmyslová precitlivelosť, alebo naopak otupenosť, ktorá spočíva napr. v zapchávaní si uší pri náhlom zvukovom podnete, alebo ignorovaní takéhoto podnetu, známa je chôdza po špičkách, čo má zase pôvod v zmyslovej precitlivelosti, keďže pri chodení po celých nohách sa otriasa koža a to „bolí“, záľuba v opakovaní určitých pohybov, ako môžete sledovať napríklad na tlačovkách ministerky Kolíkovej, ktorá melie prstami, keď rozpráva, neochota nahodiť sa do značkových handier a u žien neochota maľovať si na xicht tvár, čo môžete vidieť znova na tlačovkách ministerky Kolíkovej, otáčanie sa za zdrojmi zvukov, ako …… Kolíková. Každý aspík je však iný a neexistujú dvaja aspíci, ktorí by boli rovnakí a rozdielnosť je ešte väčšia ako u majoritnej populácie. Sú aspíci, ktorí nezvládnu uviazať si topánky, ale dokážu myslenie prehodiť na kódovanie softvéru, sú aspíci, ktorí si šnúrky zaviazať vedia, ale neznesú, keď je porušovaná záväzná spoločenská norma, medzi ktorých patrím aj ja a tak som na 19 rokov zakotvil u polície, podobne ako ďalších zhruba 8 % policajtov na Slovensku (áno, robil som si skríning na vzorke  72 kolegov…. no a potom ma chceli vyhodiť, že mi hrabe, poslali ma vyššie uvedenému cvokárovi a ten mi zrušil diagnózu, lebo s AS by som určite podľa neho neprešiel vstupnými psychotestami, ktorými som prešiel.)  Potom sú kreatívni aspíci, ale to vám už nepredvediem, lebo mi redakcia zatrhla vešať si do blogu svoje diela, uzavretí aspíci, čo sú tí, ktorí nechodia von z domu, lebo je tam nakočku grafika a pasívni aspíci, ktorí sa snažia presvedčiť svoje okolie, že tam vôbec nie sú. Ani jeden aspík však nie je čisto bytostne jedným konkrétnym z týchto typov oficiálnej typológie.

Máme problém porozumieť sarkazmu, irónií, primitívnym vtipom, zato mávame schopnosť používania sarkazmu, irónie a tvorby vtipov level expert, ktorým ale majú zjavne problém porozumieť neautisti. Ale hlavne máme tie špeciálne záujmy a tie nás dokážu vystreliť na úroveň vedomostí, kreativity, intelektu, ktoré pri kombinácií s typickou excentricitou osobnosti tvoria výbušnú zmes, ktorá takéhoto „postiháka“ katapultuje medzi celebrity. Potom si TV Nova šlahne na titulku, že Elon Musk trpí strašnou nevyliečiteľnou duševnou chorobou, ktorú mal aj Einstein a chudáčisko s ňou bojuje celý život.

To s čím skutočne bojujeme nie je nejaká choroba (AS je popisovaný ako potenciálne postihnutie a vývojová porucha, teda nie choroba), ale práve to, že z nás ten zbytok spoločnosti robí netvorov, psychopatov a iné príšerky, lebo jednoducho nie sme ako vy ostatní a to vás desí. Desilo vás to už v stredoveku, kedy svätá inkvizícia posielala ženy s aspergerom na mučidlá, aby sa priznali že obcujú s diablom, lebo ako inak by mohli poznať liečivú silu bylín, keď nie od diabla? (spoiler alert) A čím je obyvateľstvo krajiny myslením bližšie k stredoveku, tým strašnejšie povery o aspergeroch sa v nich dozviete. A pozor na bosorky a vlkolakov (ozaj neznášame spln Mesiaca)