Keď sa spoločnosť nachádza v rozklade a umenie si chce zachovať svoju spoločenskú funkciu, musí zobrazovať svet ako meniteľný…… ale nie slňječkármi…… dezolátmi už určite nie…… tí druhí sú dementi, ožralci, feťáci, vlastne to ani nie sú ľudia…..tak do nich. Nuž tak nejako to od včera vyzerá nielen na sociálnych sieťach.
Pracujem v divadle, teda v inštitúcií, ktorá má za úlohu povznášať ducha človeka a nútiť divákov, aby sa zamýšľali nad tým, kam naša spoločnosť smeruje. Nanešťastie strelec sa zákernému policajtovi, ktorý potreboval pustiť do sveta „motív slňječkára“ vykecal, že premiéra sa pokúsil zavraždiť v mene zachovania kultúry, tak som po rokoch strávených v službách polície znova v krabičke s nepriateľom pospolitého ľudu. Len tentokrát je to väčšie schizo.
Prišiel za mnou kolega, ktorý sa mi zveril s tým, že je nešťastný z tragédie, ktorou je podľa neho to, že strelec nestrieľal do hlavy a že ten netvor má ešte šancu, že prežije. Kolega, s ktorým by som ešte predvčerom bez problémov išiel na pivec a považoval som ho za pohoďáka. Niekde v podvedomí mi zasvietilo výstražné znamenie a od toho momentu kolegu považujem za potenciálneho agresora. Nie preto, že uznáva odlišné ideologické stanoviská, ale jednoducho kvôli tomu, že je smutný, lebo ten, koho nevolil prežil atentát. A s ľuďmi z ktorých mám strach sa preventívne nerozprávam. Kolega si možno neuvedomuje, že vďaka nahrávke pomäteného dedka na policajnej stanici je aj on súčasťou sady terčov neandertálcov z druhej strany múru vzájomnej nenávisti.
Politici sa už druhý deň objavujú v televízii, kde s tragickými výrazmi v xichtoch vyzývajú ľudí na pokoj, sem tam niekto vyzýva na revolúciu voči médiám, ktoré „za to môžu“ a dokonca sa nám Putin s Bidenom zhodli, že vraždenie premiérov sa nerobí. Médiá sa svorne pokúšajú presvedčiť občanov, že atentátnik bol vlastne dezolát, len o tom nevedel, ukazujú fotku z jeho stretnutia s brancami „ktorých mimochodom presviedčal, aby sa z nich stali dobráci“.
Kto teda môže za atentát na premiéra? Ono je to jednoduché, ale tiež neuchopiteľné, obzvlášť pre jedincov, ktorí o sebe najlepšie vedia, že majú pravdu a tá ich pravda je narozdiel od tej druhej pravdy pravdivá. Príčinu kedysi nejaký učenec nazval Spiritus seclorum – duch doby. No a tento duch doby hnije, smrdí a je pekelne nákazlivý.
Je to už pomerne dlhá doba od chvíle, keď agentúry zháňajúce voličov politikom zistili, že na to, aby klient nahrabal dostatok voličov je lepšie vyrobiť z toho druhého politika nebezpečného zločinca ohrozujúceho demokraciu, blahobyt, menšiny, kohokoľvek, kto je v množine potenciálnych voličov.
Pomerne kratšia doba ubehla od momentu, kedy si médiá uvedomili, že predajú viac hodín sledovania reklamy, keď divákom nalejú plnú bedňu nenávisti, frustrácie, katastrofických správ (čím pozdravujem Nový č*s), ale tá doba je tu už dosť dlho na to, aby niektorí „osamelí vlci“ nadobudli pocit, že s tým musia niečo robiť a keďže sa s tým toho nedá veľa robiť za použitia intelektu, chystajú sa niečo robiť tí, ktorí by niečo radi robili pomocou násilia.
Zamiešame, zahrejeme a hneď sme na prahu občianskej vojny, ktorú budú zárobkuchtivé médiá spomínať dovtedy, kým niekoho nenapadne, že by ju bolo dobré zrealizovať na zbavenie sa tých tupých dezolátov a samozrejme tupých slňječkárov. A aby som prihrial metódu výroby zisku spomínanú vyššie, …… tak si myslím, že aj vypukne. Aj keď jej dôvod bude taká hovadina, že si za tisíc rokov budú historici myslieť, že sa to nemohlo takto stať. Však hádam by sme sa nebili za niečo, keď sa môžme biť navzájom, všakže….
Celá debata | RSS tejto debaty