Civilizácia a tie ostatné veci

Nekonečný ekonomický rast je v kapitalizme potrebné udržať nekonečný za každú cenu a keďže trh je v kapitalizme to jediné, na čom reálne záleží, trh si našiel spôsob, ako zapustiť svoje korene aj tam, kam by sa pred pár desaťročiami nedostal. Objavil sa trh s inklúziou vašich pošahaných ťažko duševne chorých detičiek (nič sa nebojte, vaše detičky v skutočnosti pošahané vôbec nie sú…….. aj keď budete robiť čokoľvek, aby ste obránili „objektívne“ výsledky psychodiagnostického vyšetrenia pani magistry s.r.o. pred tým debilom, ktorý píše tento článok.)

Kedysi strašne dávno, ešte za komančov existovali dva základné typy detí a to tie, ktoré sú schopné učiť sa a tie, ktorých mentálne schopnosti bohužiaľ učenie v rámci štandardných učebných osnov nezvládajú. V rámci tej prvej skupiny existovali deti nepozorné, deti introvertné, deti talentované, bifľoši, triedni vydriduchovia, deti ktorým nejde matematika, slovenčina, telesná výchova. A celá táto prvá skupina je dnes už dávno dospelá, pretože v dobách, kedy tie deti študovali ešte nebol kapitalizmus tak dravý, ako je dnes, čo tie deti vlastne zachránilo. Čo sa teda stalo, keď zrazu potrebujeme plány inkluzívneho vzdelávania desiatok tisíc detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami?

Začalo to po ekonomickej kríze z roku 2008, kedy neviditeľná ruka trhu definitívne zistila, že rovnaký nástroj, ktorým sa vyrábajú trendy dokáže zarábať ťažké peňáze, keď sa naňho prilepí thomasov teorém jednoducho presvedčením rodičov, že ich deti už viac nie sú schopné byť súčasťou spoločnosti zdravých unifikovaných jedincov, lebo nie sú dostatočne uniformné a tento strašný problém sa dá vyriešiť jedine diagnostikou,  nastavením individuálnych štúdijných plánov, zaradením asistentov učiteľov a samozrejme terapiou, čo celé zabalíme do vreca sociálnych vecí a urobíme z toho oficiálne štátne „chcenie pomáhať“.

A tak prišla epidémia autizmu, pandémia ADHD, disgrafie, dislexie, dismúzie, dispraxie, dispinxie a najrôznejších vyfabrikovaných kripláží pre vaše detičky. A na všetko sa objavili špecializované zariadenia zapodievajúce sa terapiami na vyliečenie týchto duševne chorých detičiek, pre ktoré chcú ich maminy a tatinovia len to najlepšie, tak si ich predsa musia zaplatiť, keď nechcú zanedbať výchovu a do konca života si vyčítať, že neurobili všetko, čo bolo v ich silách (divadelnú hru na túto tématiku s veľmi dobrým spracovaním hrajú aktuálne v trnavskom divadle Jána Palárika pod názvom Zmeškané rozhovory (časť tretia).

Ak sa pozrieme na ktorýkoľvek živočíšny druh vrátane človeka obyčajného (Homo vulgaris, pred nástupom sociálnych sietí Homo sapiens), všimneme si, že neexistuje druh, ktorého jedinci by nemali navzájom odlišné schopnosti. Môže za to genetika, ktorá sa už od dôb prvých siníc snaží optimalizovať celý druh na prežitie najrôznejších nepredvídateľných zmien v prostredí, až sa vlastnosti prekombinovali do podoby druhu schopného vyrobiť počítač, na ktorom jeden príslušník toho druhu aktuálne píše tento článok. U sociálnych živočíchov, ktorým bol pred vynálezom sociálnych sietí aj človek, genetika počíta s tým, že jedinci v rámci skupiny oplývajú rôznymi schopnosťami nad rámec štandardných, čo skupine prináša úžitok. Napríklad miestny autista s mnohonásobne vyššou aktivitou senzorických neurónov, ako má zbytok kmeňa jednoduchšie zistí, že sa okolo osady pohybuje dravec, miestny ADHD jedinec zvládne neúnavne prenasledovať korisť až do jej ulovenia, miestny schizoid vytvorí celý politický systém, ktorým zotročí celý svet v mene papierikov o ktorých povie, že predstavujú hodnotu. Nikdy v histórií sociálneho vývoja človeka neexistovala skupina, ktorej členovia by boli rovnakí, neurodiverzita je jednoducho súčasťou našej existencie a je jedným z dôvodov, prečo sme nevyhynuli ani počas poslednej doby ľadovej. Prečo teda v dobe, ktorú nejakým nedopatrením nazývame liberálnou požaduje systém, aby rodičia platili peniaze za terapie, ktoré majú z ich detí urobiť tabuľkovo vyvážených štandardizovaných občanov?

Ako príklad uvediem americkú firmu, teda čo to trepem neziskovú organizáciu, ktorá svoju agendu doviedla do takého extrému, že rodičom neštandardizovaných detí vysvetlila, aké je hrozné nechať svoje dieťa napospas realite bez absolvovania terapie, na pretvorenie dieťaťa na štandardné virálnymi videami, ako si malí závažní autisti trieskajú hlavu o stenu s varovaním, že ak sa nezakročí, takto dopadne aj vaše dieťa – Autism speaks. Firma začiatkom druhej dekády tohto storočia vyvešala po štátoch plagáty s malými downíkmi (lebo autisti nevyzerajú ako autisti) srdcervúco prezentujúce terapiu, ktorá má pomôcť malým autistom, aby sa tvárili v spoločnosti normálne – ABA terapiu (čo je v podstate drezúra dieťaťa založená na metóde Lovas, s odstránenými prvkami používania fyzických trestov v zmysle bitia a elektrických šokov. Šteklenie a stláčanie zostali) Po tejto kampani začali v USA raketovo stúpať prípady diagnostikovaného autizmu a psychológovia s licenciou na ABA „terapiu“ prestali stíhať návaly rodičov s diagnostikovanými deťmi, tak Autism spaks vybavila u tamojších orgánov štátnej moci, že na vykonávanie tejto „terapie“ postačuje absolvovanie kurzu (plateného samozrejme) a za koncesiu na vykonávanie „terapie“ sa platí tiež. V USA  aj vďaka protestom zo strany dospelých autistov dielko časom zdochlo a celý thomasov teorém epidémie autizmu sa preniesol do Európy, kde to niektoré ľahšie korumpovateľné štáty vrátane Slovakistanu zobrali s náležitou vážnosťou a epidémia autizmu nasledovaná hordami ABA terapeutov sa k nám dotiahla v roku 2013, kedy štát zistil, že by nebolo od veci detičky rovno zo zákona podrobovať skríningu, či náhodou nie sú vhodnými budúcimi klientmi ABA terapie. V roku 2019 štát zistil, že autisti sú vlastne ťažko duševne chorí a rok na to slovakistan opustili lekári obdarení autizmom, lebo sa im štát pokúsil odobrať papiere na výkon lekárskej praxe. Autistom sa zakázalo študovať niektoré odbory, dostali 40% invaliďák, tenisky a tepláky od štátu a dodnes čakajú, kedy sa prejavia výsledky ABA terapie, ktorú im rodičia zaplatili (jedna štúdia tvrdí, že výsledkom ABA terapie je obvykle samovražda.) Ako iste vydedukujete, v Slovakistane neurobila ABA mafia tú istú chybu ako v USA a presvedčila zbytok verejnosti, že autisti vlastne ani nemajú vlastný názor, takže nemajú oprávnenie brániť sa voči univerzálnej invalidizácií (čím nespochybňujem, že zhruba tretina autistov skutočne potrebuje pomoc do konca života), čo by bola celkom sranda, keby získal slovakistanské občianstvo napr Elon Musk a hneď by mal ZŤP kartičku na parkovanie.

To, čo spoločnosť potrebuje nie sú terapie, ani pomenovávanie najrôznejších typov odlišností, ich bodovanie na rebríčku ekonomickej nepotrebnosti a iné formy ostrakizácie. Spoločnosť potrebuje uvedomenie, že to hrozné čo sa deje nie je pandémia strašných postihnutí, ale ohnutie zrkadla spoločnosti tak, aby to prinášalo zisk. A to aj za cenu nevinných ľudských životov, ktoré nikoho netrápia, lebo len „zlyhala terapia“. Skúsme byť na chvíľu znova ľudia a skúsme iných ľudí vnímať ako ľudí a nie ako chodiace a hovoriace poruchy.

Najlepšia a jediná terapia, ktorá neuniformných ľudí vylieči je taká, že ich prestaneme považovať za chorých z dôvodu odlišnosti a jednoducho ich po rokoch vylúčenia zo spoločnosti znova akceptujeme ako ľudí.

P.S.: Pozdravujem šmejdov, ktorí zarábajú na presviedčaní rodičov malých auťákov, že ich dieťa vylieči plávanie s delfínom za 10 litrov a internetové žobravé rehole, ktoré príspevky pre týchto šmejdov vyberajú na darcovských portáloch.