Už je tomu nejaký ten piatok, keď si politici „všimli“, že na našich základných školách dochádza k šikanovaniu detí zo strany budúcich úspešných manažérov, teda detí s atrofiou amygdaly, inak povedané malých psychopatov. A neboli by sme na Slovensku, keby z tohto fenoménu nejaký Náhlik, teda čo to trepem, nejaký neznámy podnikavec nevytĺkol nejaký ten kapitál, veď kto by nechcel pomáhať bezbranným, všakže….
A tak sa štandardne na slováka začalo prudko riešiť. Na školách sa usídlili húfy školských psychológov, zriadili sa centrá psychologického poradenstva a prevencie ……. a išlo sa podnikať.
Základom riešenia šikanovania na školách je zavolať si šikanované dieťa do kancelárie školského psychológa, ktorý sa dieťaťa spýta, ako mu môže pomôcť. No a keďže deti nie sú dostatočne paranoidné na to, aby za touto zdanlivo úprimnou otázkou psychológa videli pascu, tak sa posťažuje na spolužiakov, ktorí dieťaťu berú učebné pomôcky a učiteľ, ktorý s tým nemá nič spoločné len zapíše poznámku, že dieťa nemalo učebné pomôcky, napríklad na matematike a následne päťku za nenarysovanú kružnicu. Školský psychológ si do zošitka zapíše heslo „diskalkúlia“ a pošle dieťa späť do triedy. Medzitým rodičia, ktorí nie sú dostatočne paranoidní na to, aby nedráždili hada bosou nohou oznámia triednej učiteľke, že ich dieťaťu spolužiaci zobrali učebné pomôcky, načo triedna učiteľka zavolá do dračej jaskyne školskému psychológovi, že je tu problém s jedným žiakom a to zhodou okolností s tým, čo má tú diskalkúliu. Psychológ si dieťa zavolá do kancelárie, hodí na stôl kartičky, popýta sa žiaka, aké tie kartičky predstavujú emócie, nahodí výsledok testu do vyhodnocovacieho softvéru, ktorý psychológovi povie, že dieťa síce pravdepodobne nemá diskalkúliu, ale má zjavne ADHD, schizoidnú poruchu, generalizovanú úzkostnú poruchu osobnosti, depresiu a vyzerá to dokonca na autizmus. V tej chvíli prichádza čas na predvolanie rodičov bývalého šikanovaného dieťaťa, toho času už duševne chorého dieťaťa, ktorých psychológ oboznámi s tým, že dieťa má problém a predhodí pred rodičov na podpis žiadosť o vyšetrenie v CPPP, kde sa už dieťaťa nevedia dočkať odborní pracovníci prichystaní vypracovať individuálny vzdelávací plán. Ak rodičia ešte stále nie sú dostatočne paranoidní a nevedia si spojiť úzkosti a uzavretosť dieťaťa s tým, že mu banda krpatých psychopatov berie učebné pomôcky, za čo chytá päťky, nechajú sa presvedčiť, aby svojmu dieťaťu „pomohli“.
No a tak sa dieťa neparanoidných rodičov dostáva do stroja na uplatňovanie sa klinických psychológov – absolventov, dostane nejaké tie testíky osobnosti, individuálny vzdelávací plán, doporučenia na asistenta a papier na hlavu s ktorým skončí v dospelosti na invaliďáku. Výsledky dostane aj školský psychológ, ktorý je od tej chvíle už plne kompetentný „vyriešiť“ šikanovanie, lebo k žiadnej šikane vlastne nedošlo, došlo vlastne len k adekvátnej reakcií duševne zdravých spolužiakov na osobnostné vlastnosti duševného mrzáčika, ktorému sa dá pomôcť len dvomi spôsobmi. Špeciálnou školou toho Náhlika, teda vlastne humanistu, ktorému záleží na budúcnosti vašich detí, alebo individuálnym vzdelávaním rodičmi. Bývalá obeť šikanovania v každom prípade musí školu opustiť, čím je vlastne šikanovanie vyriešené.
Snahy slovenských politikov a na nich viazaných organizácií teda reálne vedú k riešeniu šikanovania na školách, chvála ich osvietenosti, veď aj lavíny vždy padajú dole kopcom.
Slovač inklinuje k indukovanej paranoidite vierou v najrôznejšie bludy okolo práškovania ebolou, očkovania mutagénmi, sprisahania mimozemských jašterov, ale aby si pestovali zdravú sedliacku paranoiditu, tak to nie.
V slovakistane je nezdravé veriť ktorejkoľvek štátom financovanej organizácií, vrátane neziskoviek, ktoré sľubujú, že vyriešia váš problém, pretože je jednoduchšie a efektívnejšie poriešiť vás. Vy ste totiž ten problém.
Celá debata | RSS tejto debaty