Civilizácia a tie ostatné veci

Je to už veľmi dávno, čo si jeden čerstvo vyvinutý druh primáta uvedomil, že je neskutočne inteligentný a zo samej radosti z tohto zistenia vykynožil šabľozubé tigre, mastodonty, chlpaté nosorožce a inú háveď, ktorá mu pekne liezla na nervy, alebo skvelo chutila a tak nesmela chýbať napichnutá nad kmeňovým ohniskom.

Nie je však dávno doba, kedy si tento druh začal uvedomovať, že to trocha prepískol so spaľovaním fosílnych palív, resp. toho pablba predtým vôbec nenapadlo, že uhlík uložený pod zem pred miliónmi rokov spôsobí po vypustení do atmosféry problém. Nanešťastie v čase tohto uvedomenia sme tu už mali neviditeľnú ruku, paradigmu honby za bohatstvom a hlavne ovládanie sveta pomocou pokreslených papierikov, nazývaných peniazmi, teda kapitalizmus, ktorý sa stal zákonodarcom, nemenným a najlepším spôsobom existencie, aký tu práve teraz môžeme mať a vlastne všeobecne záväzným náboženstvom, pretože kto nechce byť bohatý, ten je šialenec a kto stojí v ceste generovaniu bohatstva „úspešnými“, ten je zločinec a ak stojí v ceste drancovaniu prírody, tak je extrémista, terorista a vôbec – nech si hľadá inú planétu, keď sa mu na tejto nepáči.

Na inej planéte by v prípade, že tam obyvatelia netrpia akútnym kapitalizmom s vysokou pravdepodobnosťou, začali po odhalení príčiny a následkov neuváženého správania sa k prírode so záchrannými projektmi, ktoré by asi neboli projektmi spočívajúcimi v prehradzovaní korýt horských potokov, drevenými hrádzkami, ktoré majú obmedziť rozsah povodní a po odplavení  končia ako skvelé palivo do kozubov. Ale vráťme sa na Zem, u nás sa do povedomia širokej verejnosti dostali prednostne pojmy ako ekoteroristi – ktorí ohrozujú ceny energií priväzovaním sa o uhoľné bagre, klimatickí alarmisti – šialení vedci, ktorí s hrôzou v tvári ukazujú na nejaké nezmyselné tabuľky a grafy a moji obľúbenci – slniečkári (týmto pojmom dokážu konzervy skutočne nazvať úplne kohokoľvek, kto nie je drsný ako brúsny kotúč a v strede jeho vesmíru nestojí on osobne) – teda v tejto tématickej množine tí, ktorí odmietajú prisahať na životy svojich blízkych, že podstatné je podporovať ekonomický rast a nie záchranu nejakej hrudy hornín pokrytej zeleným povlakom.

Dňa 12.12.2015 však nastalo pre ničiteľov planéty niečo obdobné, ako to, čo nastalo 21.12.2012 pre ezoterikov, teda koniec sveta tak, ako ho poznali, udalosť známa ako podpísanie parížskej dohody, v ktorej sa dohodli vlády väčšiny krajín sveta na tom, že sa začnú zapodievať znižovaním záťaže na životné prostredie v podobe znižovania produkcie skleníkových plynov. Signatári zmluvy si však pravdepodobne dosť dobre neuvedomovali, aký ekonomický konštrukt tu máme všeobecne akceptovaný a že vo väčšine krajín sveta sa každých pár rokov v „demokratickom“ * (populistickom) procese mení vláda a kto túži po moci, ten okrem sľubov lepších zajtrajškov aj príjme záväzok nejakej tej službičky pre sponzorov predvolebnej kampane, napríklad takej, že za nejaké to všimné a priestor v médiách presvedčí laickú verejnosť svojej krajiny o tom, že klimatická dohoda je vlastne diktatúra, ktorá občana oberá o výplatu, akú by možno dostal, keby jeho zamestnávateľ nemusel investovať do zelenšej technológie.

Po tom, ako v USA sľúbil nejaký Donnie T, že keď vyhrá voľby, zlikviduje prisťahovalectvo, urobí „poriadok s nejakou tou rasou, vykoná rôzne iné ultrapravičiarske mokré sny plus odstúpi od parížskej dohody, lebo tá prekáža blahobytu a  naozaj tie voľby vyhral svet, teda aspoň tá časť, ktorá sa ťažšie manipuluje zostala v nemom úžase.  Pred pár dňami sa v krajine, ktorá je pre prežitie planéty kľúčová, keďže obsahuje aj značnú časť amazonského dažďového pralesa stal prezidentom Donniemu nie nepodobný, ale ešte radikálnejší ultrapravičiar, ktorého stredné meno je Mesiáš a kandidoval za „sociálne-liberálnu“ stranu (fašistom sarkazmus vždy išiel). Prisahal niektorému z vyše 4700 bohov, pravdepodobne tomu kresťanskému, že ženy pošle späť za sporáky, pravoverným brazílčanom dodá zbrane podľa ich vlastného výberu, pozabíja homosexuálov a všetky menšiny (napríklad pôvodné obyvateľstvo) a pozdvihne ekonomiku krajiny úplným vyrúbaním amazonského pralesa a samozrejme odstúpením od parížskej dohody.

Človek, ktorému zlyhávajú pľúca nemá veľkú nádej na skvelú budúcnosť a to isté, ale v oveľa väčšom rozsahu platí aj pre planétu, ktorá okrem chystaného návratu rakoviny pľúc čelí aj vymieraniu živočíšnych druhov o vyššej intenzite, ako bolo to najznámejšie, keď sa poriadnemu šutru podarilo trafiť presne a zlikvidoval také milé veľké jašterice.

Žijeme na konci antropocénu, teda obdobia, v ktorom Zem ovláda človek a tento koniec nebude podobný tomu, ktorý vyhladil dinosaury, pretože bude prebiehať veľmi pomaly, až to bude miestami vyzerať, že sa nič podstatné nedeje. Po tom, ako politici presvedčili ľudstvo, že nám nemôže vadiť globálna klimatická zmena a vyvraždenie ďalších tisícov živočíšnych a rastlinných druhov, presvedčia ľudstvo hravo aj o tom, že za ekologický kolaps môže nejaká tá sociálna skupina (samozrejme okrem buržujov), alebo obyvateľstvo susednej krajiny, ktorej ešte zhodou okolností zostal nejaký ten zdroj pitnej vody, nejaká orná pôda, alebo iné prírodné zdroje a vyzvú svoj „národ“ do boja proti tým druhým.