Zatiaľ sa ešte svet nezrútil, ale už je počuť praskavé zvuky a na zem dopadajú prvé kusy betónu z monumentu všemocného kapitalizmu namiešaného v kvalite ľubovoľnej stavby postavenej v osemdesiatych rokoch minulého storočia v rámci akcie „Z“. Samé štrkové hniezdo, samá primiešaná tehla, kus dreva a sadry použitej na opravu už skôr vypadnutých miest, ktoré by pred „veľkým prúserom“ mohli viesť k polemike o tom, či je kapitalizmus ozaj ten najlepší systém, aký tu práve teraz môžme mať.
Za tých zopár týždňov, čo tretina sveta sedí doma nám neudržiavaný kapitalizmus zvetral natoľko, že kto sa trocha vyzná v ekonomických prognózach, s vypätím všetkých síl zachraňuje pokreslené papieriky, ktoré vložil do budovania vlastného bohatstva, teda sa zbavuje všetkého, čo ho o papieriky oberá a neprodukuje viac papierikov, teda svojich zamestnancov v domnení, že mu tie papieriky ostanú a kúpi si za ne niečo, čo ho poteší. Síce neviem dostatočne abstrahovať dôvody hromadenia bohatstva najvyšších stupňov pyramídy moci, ale domnievam sa, že tie papieriky bohatí potrebujú práve kvôli tomu, aby mohli ovládať nižšie stupne pyramídy. Veď stádo sa pasie lepšie na rozkvitnutej lúke, ako na skale obohnanej trojmetrovým plotom.
Problém je, že zachraňovanie „vlastných“ peňazí spôsobí skôr, či neskôr vyhladovanie stáda a hladný poddaný je zúrivejší, ako poddaný napchatý junk food-om s pivom v ruke, pozerajúci sa na finále ligy majstrov. Všemocný trh spôsobil v najkapitalistickejšej krajine sveta – USA najväčšiu vlnu prepúšťania zamestnancov v histórií a to takú, že sa pod nárastom počtu nezamestnaných premenil zbytok grafu na vodorovnú čiaru. Firmy zatiaľ existujú, pracujú v zapečatenom režime, zisky smerujú strmo dole, „anarcho“kapitalisti bijúci sa pred mesiacom do pŕs, že slobodný trh je schopný prispôsobiť sa čomukoľvek vyplakávajú, že ak ich štát nezachráni, zoberú si so sebou ekonomiku a ľudia zomrú od hladu. Až na to vyplakávanie je to scéna, ako z najsprostejšej knihy, akú kedy myseľ „anarcho“kapitalistu splodila – Atlas pokľakol od Ayn Randovej. Nuž a samozrejme zvrátená logika milovníkov „slobodného“ trhu má aj dôvod, prečo za to zase môže štát a nie neviditeľná ruka – lebo štát zavrel obchody, lebo štát zakázal ľuďom nakupovať, lebo štát zavrel hranice, lebo štát je vlastne úplne zlá vec. To, že bez štátu by tu nejaká firma iba a iba za pár bitcoinov pochovávala tisíce ľudí denne do hromadných hrobov je pre ľudí trpiacich touto zaujímavou duševnou chorobou nepodstatné, lebo aj Adam Smith píše, že žobravú svoloč, ktorá nebude mať v rýdzom kapitalizme lóve na zdravotnú starostlivosť si zo sebou budú brať choroby a tým sa populácia pracovných síl sama bude udržiavať na optimálnej úrovni.
Trh v USA je slobodný a zdravotníctvo je komodita. Liečba COVID 19 s ťažkým priebehom tam stojí priemerne 28000 dallas a keď sa z toho pacient nedostane, náklady na liečbu pripadnú pozostalým, to americký právny systém naopak garantuje. Ale nikomu nič nebráni zobrať si pôžičku na splatenie svojich podlžností voči zdravotníctvu, teda keď ho práve nevyhodili z práce pre nedostatok dopytu. Našťastie sa najmocnejšiemu psychopatovi na svete Donniemu nepodarilo úplne zlikvidovať obamacare, takže zopár pracovných síl má predsa len šťastie, že za liečbu coronavírusu nebude musieť platiť obličkou. Namiesto toho padnú nemocnice, ktoré si nemôžu dovoliť nakupovať na slobodnom trhu lieky za trhovú cenu. Prekvitá pašovanie liekov z Kanady, zásielka zdravotníckej techniky určená na pomoc Nemecku je prebitá ponukou USA a lietadlo s ňou sa zvrtne na štartovacej dráhe. Komu sa zdá, že je to tak v poriadku, tomu gratulujem, lebo sa nemusí zaoberať úzkosťami z prebudenia kapitalizmu v jeho čistej forme.
Zhodou okolností sme si u nás v strede strednej Európy zvolili tesne pred vypuknutím pandémie vládu pravicových populistov, teda človiečikov, ktorých najobľúbenejšou zábavou je podporovanie navyšovania ziskov zamestnávateľov na úkor zamestnancov. Máme tu ekonomickú krízu a máme tu aj prvé opatrenia na resuscitáciu zamestnávateľov, ktorých opatrenia zasiahli. Firmy, ktoré sa vznášajú nad priepasťou krachu od roku 2013 si môžu odpísať dlhy, bez ohľadu na to, že v ancapstane by ich neviditeľná ruka trhu poslala tam, kde si zaslúžia byť, za nevyhodenie zamestnanca dostane podnikateľ od štátu peniaze, lebo každý chce mať prácu, aj keď znížením platu sa dostane len na hranicu schopnosti splácania svojich úverov, napríklad tých, ktoré si musel zobrať, aby mal kde bývať. Vírus nám tu zhybridizoval Riškov sen o obmedzení moci štátu a Igiho „možnosť podnikania pre všetkých“. Pánbožko nás ochraňuj pred tým, že skonštruuje bývalá strana bývalého prezidenta, ktorý radšej začne mať problémy zo srdcom, ako by sa mal vystaviť nejakej tej zodpovednosti za rozhodovanie v inej spoločenskej situácií, než je tá v ktorej chcel vládnuť.
Takže to vyzerá, že nás čaká nezamestnanosť, ako za Mečiara, platy, za ktoré nám exekútor zoberie strechu nad hlavou, počet samovrážd ako po krachu BMG investu, nefunkčná armáda a polícia (kto si myslí, že týmto zložkám zostane výsluhové zabezpečenie, tomu sa čudujem) a prázdne vyjadrenia našich politikov o tom, ako to za cenu najmenších možných strát vlastne celé zachránili. A všetci sa budeme radovať, keď sa nám podarí upytlačiť nejké jedlé zvieratko v súkromnom lese niektorého z našich zachránených oligarchov, alebo vykopať zemiak na ich súkromných poliach – #creepypasta.
Za ideálny socio-ekonomický systém, ktorý by ľudstvu reálne pomohol udržať sa na nohách považujem zdrojovú ekonomiku, lenže jej vybudovanie si vyžaduje extrémne široký spoločenský konsenzus včetne súhlasu majiteľov prírody a aj tak jej budovanie potrvá celé desaťročia, ak nie storočia. Druhý najideálnejší systém sme tu tiež ešte nikdy nemali, aj keď pred rokom 89 tu bol jeden, ktorý sa zaňho vydával a to socializmus. Nie ten preplnený egocentrickými “ vševediacimi“ papalášmi a plánovaným hospodárstvom, ale ten s výrobnými a odbytovými družstvami, zdravotníctvom, ktoré nebaží po ziskoch a hlavne bez stresu z toho, že skončíme na dlažbe a následne pod mostom. Len škoda, že sa dnes slovo socializmus používa ako nadávka a politická strana s týmto menom dostala vo voľbách menej percent, ako ten slabikujúci sudca, čo mu neznámy páchateľ hádže o hlavu lustre, aby ho „umlčal“.
Pani prezidentka prednedávnom vystúpila s výzvou občanom, aby sa starali o svoje psychické zdravie a v prípade potreby absolvovali (zaplatili si) nejakú tú terapiu, ktorá im ukáže svetlú stranu života. Jednak si nevšimla, že v ekonomickej situácií v ktorej sa väčšina po pandémii ocitne si ľudia radšej kúpia jedlo, ako dve hodinky rozprávania sa o tom, prečo je obloha modrá (čím pozdravujem pani magistru Vierku z Galanty a obloha je modrá kvôli Rayleighovmu efektu), alebo za peniaze, ktoré im ostali pochovajú svojich rodičov. Kapitalistická teória hovorí, že krízu prežijú tí najsilnejší a tí slabí zahynú. Nehovorí o tom, či majú zahynúť nutne na nejakú nepredplatenú chorou, alebo vlastnou rukou. Lenže kapitalistická teória existencie je blud porovnateľný s akoukoľvek inou náboženskou sektou, len s tým rozdielom, že ju musíme nútene praktikovať všetci a nič také, ako slabí, ktorí si nezaslúžia prežiť neexistuje, pretože sme sa vyvinuli ako sociálny druh a nie samotárske dravce.
Obnovme produkciu na komunitnej báze, tak, ako si tí starší z nás pamätajú z obdobia „socializmu“, prestaňme súťažiť o to, kto si toho kúpi viac, aby mu ostatní závideli a po kríze môže skutočne prísť k pozitívnej zmene. Môžme zistiť, že nepotrebujeme ani „istotu“ toho, že sa s nami zamestnávateľ podelí o svoje zisky, keď budeme pracovať do vyčerpania a ani „istotu“, že sa o nás postarajú tí klauni, ktorých si každé zhruba štyri roky volíme, aby za nás rozhodovali, lebo nás niekto presvedčil, že my rozhodovať za seba nevieme. A možno sa to bude páčiť aj tým drobnejším súčasným zamestnávateľom, ktorí pridajú ruku k dielu a zistíme, že sme skutočne sociálne tvory a nie nenáročné pracovné zvieratá.
Celá debata | RSS tejto debaty