Civilizácia a tie ostatné veci

Naša ctená pinochetistická vláda tak ako všetky totalitné vlády od pádu feudalizmu využila vzácnu možnosť na presadenie obmedzenia ľudských práv, aká sa vyskytuje maximálne raz za sto rokov, pretože keď sa 99% spoločnosti nestrachuje o svoju budúcu existenciu, skôr si všimne, že tie drobné úpravy zákonov, ktorými vláda akože pomáha samostatne zárobkovo činným dávajú dohromady obraz postavenia práv korporátu nad práva občanov a teda odsunutie práv podstaty republiky – verejnosti na úroveň diskusie o právach zvierat. Akonáhle sa vláde podarí zmenu definície štátu dotiahnúť do finále, akákoľvek forma vzdoru voči vláde kapitálu bude považovaná za zločin a trestaná podľa riadneho zákona, pretože sloboda trhu je jediná rentabilná sloboda, do ktorej sa oplatí investovať svoje aktíva a celkom dobre obchodovateľné aktíva sú ľudia.

Demokracia na Slovensku nebola nikdy. Možno sa občas objavili nejaké náznaky rešpektovania vôle obyvateľov krajiny vládou, ale vždy len na krátku dobu, kým sa neobjavil niekto, kto tým obyvateľom nevysvetlil, že to, čo vyzerá ako demokracia je vlastne zlé a keby to bolo inak, mali by sa určite lepšie a lepšie sa predsa chcú mať všetci. No a potom na túto šablónu len navliekli vlastnú ideológiu, prípade ideológiu, za ktorej šírenie „vodcom“ niekto zaplatil, alebo nebodaj ideológiu, ktorú si prial niekto tam vonku s veľkou zásobou vojakov a zbraní. Ľudia na Slovensku vlastne ani nemajú šancu vedieť, ako taká demokracia vyzerá, pretože každej doterajšej vláde stačilo k prevzatiu moci tých 40% voličov, ktorí fungujú na princípe voľby podľa úsmevu a hesla na billboarde vybraného budúceho zákonodarcu. Preto sme tu po páde socíku, ktorý odišiel s prísľubom nastupujúcej demokracie mali najprv éru rozoberania základnej priemyselnej infraštruktúry štátu, aby sme náhodou nezostali sebestační, potom prišiel čas tunelovania rozkradnutého, následne čas podpory oligarchov a teraz tu máme vládu samotných oligarchov, ktorí nám takmer okamžite po voľbách otrčili svoje pozlátené prostredníky. A zvolili sme si ich preto, lebo nám ukázali, ako rozkrádala bývalá vláda a vzbudili v nás chvíľkové pomätenie zmyslov, keď sme pred volebnými urnami zabudli, že tí lídri sú daňový podvodník, pozemkový podvodník, drogový díler a Kočnerov kávičkomiešač.

Všetky doterajšie vlády, nech sa navonok profilovali kdekoľvek na politickom spektre vlastne len udržovali Slovensko v stave konzervy naplnenej lacnou pracovnou silou na ktorej sa pasú tí, ktorí boli pasovaní za vládcov na základe veľkosti peňaženky. To však neviditeľnej ruke trhu nestačilo a neustále má potrebu vytvárať si poistky jednosmerného vývoja spoločnosti k uznaniu kapitálu za svojho jediného Boha. Už aj deti na základných školách sa učia, že na prvom mieste sú peniaze a až ďaleko za nimi žitie vlastných životov. Od pádu autoritatívneho socializmu, čo je vlastne len alternatívny názov pre štátny kapitalizmus sa všetci vladári báli zo všetkého najviac precitnutia pracovných síl, ktoré by sa mohli začať domáhať svojich práv na dôstojný život. Cez svoje mienkotvorné médiá najprv presvedčili ľudí, že ľavica je vlastne ľavá časť pravice, potom zákonom zakázali autoritatívnu formu autentickej ľavice a súčasná vláda autentických korporátnych fašistov začala po vzore Augusta Pinocheta, pri troche fantázie aj po vzore Adolfa Hitlera odstraňovať intelektuálov hlásajúcich autentické liberálne ľavicové ideály, pretože správy o tom, že liberálna ľavica sú vlastne homosexuáli vítajúci utečencov sa neujala tak, aby si ľudia nenašli skutočné tézy liberálnej ľavice a nezačali nad nimi rozmýšľať, ako nad možným politickým optimom.

Z Policajnej akadémie vyhodili Eduarda Chmelára, ktorý je otcom autentickej liberálnej ľavicovej politickej strany o ktorej sa však nedozviete, lebo nemá dostatok sponzorov na to, aby visela pred voľbami na každom kandelábri. A milovníci súčasného totalitného zriadenia môžu škriekať koľko chcú  že si to zaslúžil, objektívne sa stal obdobnou obeťou totality, ako všetci ľavicoví intelektuáli, ktorých praktickejším spôsobom vyhadzoval z vrtuľníkov Pinochet (a v USA ho za to chválili, lebo zavládol „blahobyt“), alebo vešal na pouličné lampy Hitler, pretože „tárali sprostosti, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú“.

Apropo, keď už som pri tom Blahobyte, tak z rovnakej školy vyhodili aj iného profesora hlásiaceho sa k ľavici Ľuboša Blahu, ale ten je ideologicky tak kontroverzná postavička, že ho jednoducho nemôžem považovať za autentického ľavičiara, pretože sa časom nejako nainfikoval panslavizmom a …..nejako mi to nevychádza.

Súčasná vláda nemohla zakázať združovanie sa pracujúcej triedy v odboroch, pretože toto je garantované Ústavou – áno tým zdrapom papiera, kde sú akože napísané ľudské práva, ale vykonávacie predpisy ju zdeformovali natoľko, že je už len karikatúrou štátotvorného dokumentu, ničmenej zistila, že vlastne tie odbory môže mať na háku, keď ich slovo zriedi slovom kohokoľvek, kto sa sám pasuje za zástupcu pracujúcich. Na druhú stranu povedzme si pravdu, keby odborovým predákom nezachutil kariérny postup po prižmúrení očka nad nejakým nápadom zamestnávateľa by sa mal na Slovensku ten pracujúci o niečo lepšie. Vláda už disponuje možnosťami, ako pripraviť buričov o slobodu a nastane doba strachu a indoktrinácie. Budeme hnaní k tomu, aby sme si zvykli na Novú svetový poriadok a keď si nezvykneme, Matovič má pre nás nachystané desiatky nových psychiatrických nemocníc, ktoré postaví z peňazí určených na zmiernenie dopadov krízy. Ale stále sme tu, aj keď túto vojnu budeme nútení viesť partizánskym spôsobom, pretože my sami si stojíme v ceste strachom z odstavenia od platidla – jediného skutočného Boha.