Civilizácia a tie ostatné veci

Hodiny posledného súdu sa ani pre tento rok nepohli z hodnoty 100 sekúnd pred polnocou a niekomu to asi prišlo príliš nudné, tak dnes 11 z desiatich slovákov vie, že ideme do vojny z Ruskom, teda v prípade, že zlyhá diplomacia USA spočívajúca v balení a odlete diplomatov USA z Ukrajiny, ktorá sa celkom zjavné mení na perineum (miesto kam budú dopadať gule)  – aspoň som to tak pochopil z dnešnej tlačovky Naďa a Korčoka, ktorí nám všetkým už vybrali s kým sa môžme kamarátiť a čo nemáme hovoriť, lebo je to trestné. Kto háda, že nemáme hovoriť, že odmietanie ochrany zo strany USA je lepší nápad, ako mobilizácia, ten to z tej dnešnej tlačovky pochopil podobne, ako ja a teda je buď autista, alebo má obdobne pokrivený intelektový profil, ako moja egocentrická maličkosť.

Takže kamarátov, ktorí nás ochránia pred veľkým zlým medveďom, ktorý chce rozpútať vojnu požiadavkou nebrať Ukrajinu do NATO už máme vybratých a počítam, že sa v týchto chvíľach doma ožierajú pred nalodením, keďže veľký Joe za oceánom už prehodil ceduľu reprezentujúcu nasratosť bývalého svetového policajta a súčasného svetového roja kobyliek na DefCon 3. Tiež nás intenzívne masírujú médiá s americkou účasťou v dozorných radách (dokonca aj to v ktorom mám blog) správami o tom, ako sa celý vyspelý svet chystá prekaziť rusovi jeho plány na ovládnutie sveta a bastlia sa infografiky o tom, ako všetci zomrieme, keď na nás rusi pustia jadrové hlavice.

Situácia je zlá a slovač by mala pomaly začať zametať svoje jadrové kryty, kontrolovať zásoby konzerv, či sú ešte od roku 2012 v záruke, zháňať jodid draselný, lebo ide armagedon a štyria jazdci apokalypsy (funny fact: tretí jazdec apokalypsy je inflácia). Keď sa pozrieme na také nemecké médiá, zistíme, že tieto sa okrajovo zmieňujú o nejakých nezhodách Stoltenberga s Lavrovom, ktorí si navzájom ukazujú pipíkov. No a ako už z histórie vieme, čím väčšia je propaganda, tým je plánovanej viac krvi na konkrétnom území, čo je pochopiteľné, keby sa náhodou zlý medveď ohrozujúci americký sen na Ukrajine rozhodol neuposlúchnuť krajinu č. 1, ktorá si na tento rok pre istotu odklepla druhý najvyšší rozpočet na armádu v dejinách napriek tomu, že to vzdala v Afganistane. (Náhoda? Nemyslím – joke) Ale kto by sa chcel dovracať od nádielky „faktov“, tomu odporúčam sledovať CNN, kde sa dnes všetci pravoverní obyvatelia krajiny tak slobodnej, že si môžte vybrať medzi slobodným zaplatením 12000 dollarz za liečbu Covidu, alebo slobodným otrčením kopýt dozvedeli, že Putin je vlastne prevtelený Lenin a preto sa aj volá Vladimír. Tento Vladimír je podľa CNN boľševik, ktorý chce zotročiť západ tým, že mu uberie právo na slobodné trhové hospodárstvo.

Človek by si myslel, že v globalizovanom svete preplnenom aktivitou na sociálnych sieťach sa jednoducho zvedavý američan opýta nejakého random rusa, že ako to u nich vlastne majú a o svoje zistenia sa podelí s kamarátmi. Lenže kultúra hyperkonzumu už zjavne zavŕšila proces premeny ľudí na obsluhu chatov a zvedavosť je len strata času, ktorý sa dal venovať foteniu selfíčok na instáč.

V tej tvrdej realite majú totiž rusi kapitalizmus najhrubšieho zrna postavený na ťažkom priemysle, kde samozrejme nejaký ten start up nemá najmenšiu šancu, tak tam zaostáva vývoj technológií. Kapitalizmus, ktorý nemá ďaleko od ťažobných oblastí v USA. Ďalší problém, ktorý je rovnako pálčivý, ako tamojší kapitalizmus je nacionalizmus postavený na celkom slušnom vojenskom zázemí, vrátane jadrových zbraní. No a posledný problém rusov, pre ktorý ozaj nie je dobré presviedčať ich, že zomrú v boji je ruská vojenská doktrína, ktorú vyšpekulovali ešte v druhej svetovej a vylepšili v studenej vojne a tá sa dá jednoducho popísať ako: „Keď mám zomrieť, beriem zo sebou dvadsať vašich“. A k tejto doktríne majú samozrejme uspôsobenú aj výzbroj a taktiku, napríklad potomka námorníckeho nápadu známeho ako Ivan Hrozný, ktorému dali meno Poseidon.

Kto nie je mechom uderený, ten má určite prehľad aj o tom, ako riešia svoje ekonomické problémiky a problémiky s dostupnosťou neobnoviteľných prírodných zdrojov USA, ktoré nám už zo samej lásky vybavili 5 krát drahší plyn z Kataru, keby nám tí rusi náhodou zastavili tých pár kvapiek ropy, ktoré sme si objednali od medveďa v dlhodobejších kontraktoch, ktorých bolo na jeseň nejako podozrivo málo, zato mediálneho náreku nad tým, že prestal tiecť plyn do Poľska podozrivo veľa.

A tak namiesto lamentovania nad strašnými dôsledkami inflácie v prostredí stredoeurópskych mzdových reálií potichu čakáme na záblesk jasného svetla, len to nie je svetlo svetlejšej budúcnosti, ani svetlá stránka života, ale to, čo vzniká, keď mrdne atómovka.