Civilizácia a tie ostatné veci

Na mieste, kde si všetci myslia to isté sa vo všeobecnosti príliš nemyslí, napísala nejaká učená hlava, ktorú sa mi nechce googliť, aby som nevyzeral ako ťažký intelektuál, ktorým v skutočnosti nie som, ani nikdy nebudem a to preto, lebo dnes je to aj tak len obchodná značka pokúšajúca sa o delenie ľudstva na kasty na základe architektúry mozgu. Tak, ako majú vypatlaní náckovia svoju Viskú školu žyvota, mňa baví hľadať univerzálne schémy správania diskutérov v anonymných a neanonymných diskusných fórach domácich aj svetových mienkotvorných médií, čo som pracovne nazval Kolégium davovej psychózy.

Väčšina ľudí, ktorých stretávam v reálnom svete sa zhoduje na tom, že sa v súčasnosti s ľuďmi deje niečo divné, ale nevedia tomu nájsť vhodný názov. Keď som sa pokúšal nejaký jednoducho vysloviteľný názov tomu „oné“ vymyslieť, napadlo ma len to, že je to stav, ako keď  stádo zúrivých vlkov s vlnitou srsťou čaká pred bitúnkom na porážku. Problém tohto prirovnania je, že len málokto pochopí, čo tým vlastne ten autista chce povedať, výhodou je to, že kto to nepochopí, toho môžem bez obáv z omylu hodiť rovno k tomu stádu a ďalej sa ním nemusím zaoberať, pretože sa ale že vôbec nepokúšam kastovať ľudí podľa architektúry ich mozgu, ničmenej v tomto prípade sa nejedná o archetypy, za ktoré by si mohli ľudia sami. Príslušnosť k stádu sa najlepšie odhaľuje vtedy, keď ten reálny človek sadne za počítač a ako užívateľ začne robiť „revolúciu“ na diskusiách, hlavne pod článkami, ktoré by pred niekoľkými rokmi dostali prívlastok „štvavá kampaň“, dnes známymi ako názory, prípadne komentáre redakcie. Z diskusií obvykle vyplynie väčšinový názor diskutujúcich v zmysle „treba ho/ich vyhádzať z okien, sú to vrahovia, toto svinstvo musí skončiť“, striedaný pochvalnými ódami na toho, kto „názor“ napísal. V čom by sa líšili tieto diskusie, od takých, kde by sa namiesto reálnych ľudí v pozadí chopili diskusie zombíci zháňajúci nejaké to mäso na jedenie? Len v detailoch. A tak som zjednodušil definíciu ducha doby na „Zombie breakout“ a začal som sa zapodievať tajomným procesom, ktorý drvivú väčšinu, alebo minimálne nadkritické množstvo ľudí premenil na bezduchých pritakávačov a päsťodvíhačov nejakých redaktorov mienkotvorných médií.

Ako teda vyrobíte zombíka, ktorý nebude vedieť rozvinúť žiadnu vlastnú myšlienku, zato sa pridá k akejkoľvek virtuálnej mlátičke tých, ktorí nevoňajú mienkotvorným médiám a ich akcionárom? Recept je pomerne jednoduchý, aj keď na druhú stranu je pomerne zdĺhavý a náročný na financovanie. V prvom rade potrebujete vytvoriť spoločenský problém, podobne ako politici, len s tým rozdielom, že namiesto sľubovania jeho vyriešenia začnete vyzývať politikov, ktorí si už vytvorili vlastné spoločenské problémy na vyriešenie, aby začali riešiť ten váš, pretože inak sú skorumpované prasatá. Budúci zombíci začnú premýšľať nad tým, prečo tí politici ignorujú riešenie problému, ktorý ste vytvorili, vy vyzvete politikov dôraznejšie, potom oficiálne a nakoniec verejne, tí však majú svoje pieskoviská a na váš problém sa môžu z vysoka ….pozerať. Potom sa obrátite k budúcim zombíkom, aby politikov donútili riešiť vami vytvorený spoločenský problém, vyberiete niekoľko šikovnejších kusov, ideálne takých, ktorí reprezentujú „mladú perspektívnu generáciu“ teda študentov a tí s trochou finančnej pomoci zorganizujú protesty proti tým arogantným politikom, ktorí riešia somariny namiesto vášho „závažného spoločenského problému“. Niektorí budúci zombíci síce z kampane vyskočia, na druhú stranu vás aktívne vyhľadajú entuziazmuchtiví  takmerzombíci, ktorým sa nepodarilo zostreliť lietadlo mimozemských jašterov túžiacich očipovať ľudstvo, alebo nevyliečili akné pomocou orgonitu. Takto pripravená zmes sa musí udržiavať v takom stave, aby sa jašteráci príliš nestretávali s kučeravými vlkmi, pretože aj títo ešte dokážu zistiť, že jašteráci sú nejakí divní a to ich môže odradiť od plnenia námestí. Na udržanie budúcich zombíkov od seba je vhodné vyhradiť v mainstreamovom médiu rubriku na hejtovanie a disovanie jašterákov, aby kučeraví vlci nadobudli pocit, že oni nie sú blázni, ako tí druhí a vlastne sú oni tí, ktorým záleží na riešení redaktorovho spoločenského problému. Jašterákom stačí vyskladniť nejaký kus internetu, ktorý nazveme napríklad „Studnica skutočnej pravdy“,  kde im nasypeme do válova ten istý vyrobený spoločenský problém, len ho mierne upravíme ezoterikou, celkom zaberajú proroctvá praslovänských žrecov a veštby známych jasnovidcov. V ďalšom postupe výroby zombíkov vybičujeme emócie na maximum naháňaním politikov s mikrofónom za použitia expresívnych výrazov, aby sme získali jednoznačný dôkaz toho, že tie skorumpované svine s našim teraz už spoločným problémom nechcú nič robiť. Pridáme zopár komentárov a názorov na tému „Už toho bolo dosť“, vyplatíme preslávenému raperovi, alebo skupine raperov honorár za vyprodukovanie songu nazvaného „Už toho bolo dosť“, alebo „Dosť“ a už takmer dokončení zombíci začnú prechádzať do stavu pripravenosti k boju proti tým skorumpovaným sviniam.

S davom verných zombíkov za chrbtom a neobmedzenou mocou nad ich mysľou získavate neobmedzenú moc nad celou krajinou a politici si môžu vybrať, či vás budú poslúchať, alebo im pošlete svojich zombíkov do obývačiek.  To, že tento postup nie je ani etický, ani morálny je nepodstatné vo svete, ktorý má produkovať zisk a nie prosperovať.