Dnes je jeden z tých dní, ktorých zmysel je natoľko iracionálny, že u nás hyperracionálnych jedincov známych vražednou logikou spôsobuje stavy blízke nechápačke tretieho stupňa * (*termín, ktorý som práve vymyslel a definuje stav zmätenosti takej intenzity, až jeden začne pochybovať o vlastnom duševnom zdraví) a teraz sa pokúsim vysvetliť, o čo vlastne ide.
Od rána, kedy ma zobudila prvá SMS správa obsahujúca slová ako ježiško, stromček, zvončeky, láska, šťastie, bohatstvo (autor si asi myslel, že keď mi ju pošle o šiestej, budem rozvarený z toho, že práve ON bol ten prvý vinšovač) sa prudko zvyšovala kadencia rovnako abstraktných pseudooriginálnych vinšovačiek, ktorým konkuruje len vagón obsahovo rovnakých polobásničiek na sociálnych sieťach, s tým rozdielom, že tieto majú navyše obrázkový podmaz rovnakej príchute vyprážaného gýču. Po odstránení rozprávkových postavičiek včetne ježiška je možné konštatovať, že neurotypici* (*ďalej len človeci) týmto spôsobom dávajú iným človekom najavo, že si prajú niečo diametrálne odlišné, ako po zbytok roka, teda namiesto priania aby susedom zhorelo auto chcú, aby boli susedia šťastní, bohatí a veselí, čo v kapitalizme asi nepôjde because capitalism.
Prečo sa ľudstvo snaží správať ako civilizácia počas krátkeho časového úseku medzi zimným slnovratom a novým rokom a zbytok roka sa hrá na vlka a zajaca?
Jeden z dôvodov, prečo si už staré pohanské kultúry osvojili oslavovať zimný slnovrat je ten, že sa v rámci solárneho roka dočkali ukončenia obdobia temnoty, teda Slnko sa konečne dvihlo z najnižšieho bodu nad horizontom, na ktorom trčalo dva týždne a človek ako živočích s dennou aktivitou jednoducho nie je psychicky stavaný na to, aby krátky deň vydržal dlhodobo. Dostavujú sa depresie, melanchólia, pasivita a nejeden v kontexte ročného obdobia závidí zvieratám prevádzkujúcim zimný spánok. Ničmenej s tým jedným stupňom nad horizontom krátky deň nekončí a v subarktickom klimatickom pásme si na poriadnu dávku infračerveného žiarenia ešte počkáme. Tak sa kedysi v prvotno pospolnej spoločnosti vyvinul zvyk odpúšťať si v tomto období navzájom huncútstva spôsobujúce mindráky a na uzmierenie, teda aby sme sa pod vplyvom krátkeho dňa navzájom nevyvraždili si vymieňame prezenty. Medzičasom sa do tohto zvyku primiešali dohodou stanovené ježiškové narodky, aby sa utlmil vplyv pohanských zvykov na rodiacu sa kresťanskú, dobre ovládateľnú a poslušnú kultúru, rimania dodali ryby, nemci stromček, amíci satana Clausa, sovieti deda Maróza a modernizovaná cirkev stredoeurópska straší deti tým, že darčeky im donesie všemohúci novorodenec osobne. Celý tento zlepenec mýtov, povier a rituálov sme si nazvali tradíciou, ale to by nebol až taký problém keby……
Nuž keby neexistovali morálne normy, ktoré sú v zdravej spoločnosti všeobecne akceptované a v tej chorej považované za slabosti, okrem jedného špeciálneho obdobia, keď sa človečenstvo hrá, že mu nie sú cudzie a vlastne je všetko O.K., lebo blížni sa milujú ako seba samých a čím väčší budget na darčeky, tým väčší altruista sa stáva z obdarovávača.
Zimný slnovrat oslavuje v rôznej podobe každá kultúra vyskytujúca sa severne od obratníka raka, len ten náš povestný tradičný predvianočný zhon, ktorého sa dopúšťame len preto, aby sme sa tri dni v roku zhostili hereckej role láskyplných ľudí robí presný opak toho, čo je cieľom sviatkov uzmierenia a hojenia sociálnych jaziev. K blbej nálade z nedostatku slnečného svetla pridá ešte blbšiu náladu z nákupného stresu, zahustí ju ešte blbšou náladou z nevďačnosti a výkriky z tmy v podobe ľúbivých SMS veršov s touto duševnou kalamitou veľkého rozsahu neurobia nič.
Existujú dve možnosti ako Vianoce prežiť v dobrom duševnom zdraví. Prvým – jednoduchším je netváriť sa, že sme niečo iné, ako zmanipulované hyperkonzumné stádo slúžiace korporátu na výrobu zisku tým, že vymieňame svoje životy a rodiny za pokreslené papieriky požehnané hodnotou a pokúsiť sa udržať si počas sviatkov sviatočnú náladu tým, že na pár dní vymeníme tie papieriky za svoje rodiny a nie darčeky. Tým druhým spôsobom, neskutočne zložitým a takmer nerealizovateľným je mať sviatky radosti a pokoja stále, teda uvedomiť si to, čo kedysi hlásal nebohý John Lennon – zmyslom života je byť šťastný ,…..a podriadiť tomu svoje chute po materiálnych statkoch. Ja viem, rebríček hodnôt sa skoro nedá meniť, ale keď sa ozaj silno posnažíte a pomôže vám v tom vaše chápavé okolie, minimálne si ušetríte návštevu u psychiatra a ktovie, možno pomôžete k zmene aj blížnym svojim.
Nuz, takisto som doteraz nepochopil mechanizmus ...
Vianoce su ritual a musis ho brat ako sucast ...
Celá debata | RSS tejto debaty